Dvojí život / 11. /

Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Nebol preberačný bral ženy za radom, či  boli staršie, veľmi mladé, tmavej alebo svetlej pleti, štíhle, korpulentné, nezáviselo od...

                                     farby vlasov, so zubnou protézou, riedkymi zubami, bez rozdielu rasy, ale taktiež miloval svoju ženu a rodinu. Bol vyšší, štíhly, modrooký, ale hlavne dolu dobre vybavený, vtipný, usmievavý do spoločnosti ako stvorený, no nebol ukecaný. Šéfoval kolektívu štyridsať žien a cítil sa tam, ako ryba vo vode. Mal vlastnú kanceláriu zariadenú v poľovníckom štýle s veľkou sedačkou, ktorá by vedela rozprávať. So svojimi milenkami sa stretával aj vo vinnom sklepe, ale i u nich, keď nebol manžel, deti, príbuzní  doma. Nikdy nebol rýchlo skokanom, vždy musela byť pomalá predohra, milkovanie sa, telo na telo, práca rúk a jazyka. Od ženy po akte narýchlo neodchádzal, hladkal, bozkával, olizoval, ženám sa to veľmi páčilo a aj za toto ho veľmi milovali. Boli dni, keď mal stretnutie aj s troma, viacerými a doma ešte uspokojil svoju peknú manželku.

Valo si nechal chutnať pečené kuriatko, ryža, kompót a zapíjal Ferovým rizlingom, ktorý doniesla Zuza z pivnice. -  No poviem ti Zuza Fero má ten vlašák dobrý.  - To on na hrozno je macher. No v posteli  o ničom.    -  To kuriatko chutilo... a poutieral si ústa do utierky. Zbalila zbytky jedla do misiek. Valo sa dvihol, bozkal ju na ústa  -  Čau Zuzka. -  Čau Valo, dnes sa mi bude dobre spať. Bol to zážitok.

Valo vzal vodu, fľašu vína a išiel po robote. Čochvíľa príde Fero a tehly musia byť pripravené a do večera by chceli postaviť aspoň dve priečky.  Ani nie za hodinu sa objavil Fero.   - No čo Valo, ako ide robota ? - Všetko je v poriadku... keby si ty vedel ?  Fero zapojil miešačku a do plna nahádzal pieskom, vápnom, vodou.. kým miešala Valo ponúkol pohárikom z jeho vína, už bolo teplé, vypil....- hmm šmakuje. Fero  naplnil fúrik a murovalo sa. Robota im išla od ruky a nebola ešte ani tma a mali hotové. Valo si vyzliekol košeľu a opláchol sa vodou v kovom sude. Tešil sa na zajtrajšok, vo vinnom sklepe sa má stretnúť s Olinkou.

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jozef Varga | pátek 24.3.2023 7:21 | karma článku: 5,20 | přečteno: 148x
  • Další články autora

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0