Dvojí život / 10. /

Túto ságu píšem o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorí nadovšetko miloval ženy bez rozdielu veku, rasy, postaršie, veľmi mladé, biele, tmavšie, blondíny, černuľky, štíhle, korpulentné, so zubnou protézou, riedkymi zubami..

                                            ale taktiež veľmi miloval svoju ženu a rodinu. Robil preň všetko. Postavou bol vyšší, štíhly, modrooký a dolu dobre vyvinutý, vždy usmiaty, bol do spoločnosti ako stvorený, vedel rozprávať vtipy, ale nebol ukecaný. Šéfoval štyridsaťčlennému ženskému kolektívu, kde sa cítil ako ryba vo vode. Mal kanceláriu s veľkou pohovkou, ktorá by vedela rozprávať. So svojimi milenkami sa stretával aj vo vinnom sklepe a u nich, keď nebol manžel, deti, príbuzní doma. Nikdy nebol rýchlo skokanom, ženu si naladil pomalou predohrou, láskal sa, milkoval jej telo, počas aktu sa láskavo prihováral: " Chceš to takto ? ... alebo takto? Hore ? Dole ? Hlbšie ?  "  Nikdy po milovaní sa okamžite neobliekol a  poďme tá tam... partnerku hladkal, bozkával, hral sa. Aj kvôli tomu bol ženami tak milovaný. So svojimi priateľkami sa nikdy nerozchádzal v zlom, iba vtedy, keď to chceli ony. Nemal problém počas dňa vystriedať viac žien a doma sa venovať svojej manželke. Niektoré si držal dlhé roky. Jeho koníčkom, samozrejme okrem žien bol vinohrad, ovocinárstvo, práca v záhrade, murárstvo , ale i turistika, toto väčšinou zdedil po starom otcovi a otcovi. 

Zuza nemala dlho chlapa a aj tak to vyzeralo. Vala škrabala, cmúľala, pohybovala trupom a najmä hlasito vzdychala, až jej musel dať ruku na ústa, ale aj tu sa vynašla, začala mu olizovať prsty. Bola vášnivá  a mala vrchol niekoľkokrát za sebou. Celý akt trval asi štyridsať minút. Obaja boli mokrý, ako keby vyšli zo sauny. Valo prešiel nim po ňadrách, zatriaslo ju, ľahol si povedľa a hladkal jej telo. Stále ťažko dýchala a bola vzrušená.  -  Si úžasný milenec, teraz už iného nechcem len teba. Toto som ešte nikdy nezažila. Usmieval sa.    -  Ak  chceš môžeme sa stretávať, blízo nás máte vinohrad a vo vinnom domčeku je miesta dosť.  Ležala na chrbte, vzala jeho ruku a vložila si ju do lona. To bol znak, chce sa ešte milovať. Stalo sa. Tentokrát to bolo iba zopár minút.  Bola vo vytržení. Položila hlavu do jeho lona. Musel si zahryznúť do jazyka. 

Zuza vzala uterák a Vala na celom tele utierala od potu, tam dolu to bolo pomaly, čo mu robilo veľmi dobre a opäť bol   "  hore  ". Usmiala sa....    - ešte raz ?  Už je veľa hodín.   Obliekli sa.   - Zuzka ozvi sa.

                                           

Autor: Jozef Varga | čtvrtek 23.3.2023 7:24 | karma článku: 6,69 | přečteno: 190x
  • Další články autora

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0