Dr.Jozef Tiso, poprava slovenského prezidenta ./III./

" Tady máme spoutané samostatné Slovensko... " /Čulen K. : Po Svätoplukovi. str.270-271/ z vyjadrení Dr.Bohumila Ečera pri prevzatí spútaného Tisa od amerických dozorcov .

Jozef Tiso prechádzal cez špalier nastúpených dozorcov a dozorkýň v tesnej chodbe. Boli to posledné kroky odsúdeného na smrť .

Atmosféra pred popravou bola hustá a napätá. Jedná z dozorkýň nezvláda svoje pocity a začne hlasito plakať a vzlykať, postupne sa k nej pridávajú ostatné, ale aj dozorcovia . Slovenský prezident ticho prechádza spolu so svojimi strážcami chodbou v sprievode kapucínskeho mnícha .

Po príchode na miesto popravy je mu opätovne prečítaný rozsudok smrti a zamietavé stanovisko prezidenta Beneša o udelenie milosti .

Kat prezidentovi zviazal ruky hrubým povrazom a previazal ho až pod pazuchami, vystúpoil po rebríku až k vrcholu kola apovraz spod pazúch prevliekol cez kladku. Katovi pomocníci vytiahli Jozefa Tisa na kôl a povraz držali tak, aby odsúdenec visel vo vzduchu zachytený pod pazuchami. Kat zostúpil z rebríka zviazal povrazom nohy a previazal dlhý povraz od nôh, pretiahol ho kladkou na spodku kola akoniec povrazu podal pomocníkovi, ktorý držal aj koniec povrazu cez hornú kladku . Kat znova vystúpil po rebríku na koniec kola, pripevnil na krk odsúdeného Tisa slučku a zavesil ju na hák kola . Všetko išlo veľmi rýchlo a bolo zjavné, že majstri svojho remesla mali v tomto dlhoročnú prax .

Kat dal povel a pomocníci pustili odsúdeného visiaceho na popvraze cez pazuchy a nacvičeným pohybom trhli povrazom od nôh, čím odsúdený váhou tela a ťahom od nôh padol do slučky popd krkom zavesenej na kole a pritom majster kat hore na rebríku sa snažil trhnutím slučky zlomiť odsúdencovi krčný stavec, väz.

Nepodarilo sa, miecha nebola prerušená, prezident sa očividne trápil, dusila sa, chrčal, trhal telom na všetky strany . Po chvíli ustál, pokiaľ mu povrazy dovolili roztvoril sa mu dlane a vypadol mu z nich strieborný kríž a v tom obrovskom tichu hlasito zacvendžal na betónovej podlahe, ako zvon .

Podľa predpisov sa muselo telo ponechať ešte niekoľko minút visieť na povraze, až potom prišiel povel lekárovi, ktorý po chvíli prítomnému prokurátorovi oznámil , že odsúdený je mŕtvy, ktorý ďalej iba sucho konštatoval : " Trest smrti bol vykonaný ! "

Predstavitelia štátu z dôvodu veľkej obavy z nepokojov, protištátnych protestov slovenského ľudu, tajil najmä hodinu a miesto popravy, ako aj miesto, kde bude telo prvého prezidenta Slovákov uložené na večný odpočinok.

Nakoniec šalamúnske rozhodnutie a boli vykopané tri hroby, ale na veľmi dlho sa nevedelo, kde v skutočnosti boli ostatky uložené najmä z dôvodov možných pobožných púti a proti republikových a proti Benešovských vystúpení, čoho dôkazom boli celoslovenská policajná pohotovosť včítane dvoch divízii Čsl. armádnych zložiek na Morave .

Utajovanie aj toho, čo už bolo utajené vo vtedajšej ČSR, dá sa povedať vyšlo na 100% a poprava prvého prezidenta Slovenskej republiky prebehla bez problémov, dokonca na prekvapenie mnohých, všetko dopadlo lepšie, ako sa predpokladalo .

Na celom Slovensku vo všetkých katolíckych kostoloch a aj vmnohých evanjelických sa na druhý a ďalšie dni, aj dnes, slúžia, za neprávom popraveného prezidenta našej prvej štátnosti, zádušne omše .