Dr.Jozef Tiso a Židia na Slovensku. / II. /

Nie je potrebné zdôrazňovať, že Dr.Jozef Tiso najprv ako predseda vlády a od októbra 1939 zvolený na 7 ročné obdobie, ako prezident, bol ústrednou postavou Slovenského štátu, i keď je nutné hovoriť o slovenskom prezidentovi,o Slovenskej republike, o politickom smerovaní, pred a po Salzburských jednaniach konané koncom júla 1940 najmä z iniciatívy Hitlera, ale za podpory radikálneho krídla v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane na čele s Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom .

Deportácie židovského obyvate3stva na Slovensku v r.1942...

Slovensku z Ochrannej a vojenskej zmluvy vyplývalo najmä vojenské spojenectvo, ktoré sa v praxi prejavilo 1.septembra 1939 nevyhlásenou vojenskou agresiou voči susednému Poľsku. I keď nedá mi jedným dychom povedať, že naša armáda bola skôr symbolicky účastná, ale i to sa počíta. A tak zásluhou Nemecka za účasti Slovenskej republiky bola rozpútaná 2.svetová vojna .

Od počiatku vzniku autonómie na slovenskej politickej scéne, neskôr za ídeovej podpory najmä z nemeckej strany, existuje radikálne politické krídlo, ktoré hlásalo tie isté myšlienky, ako národní socialisti v Nemecku.

Po vyhlásení SR radikáli mali snahu myšlienkovo nacistické prvky presadiť aj do života Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ako ústrednej politickej sily na Slovensku. Toto sa im aj napriek veľkej pomoci zo strany nielen vtedajšieho nemeckého veľvyslanca Wislicény, ale aj ministra zahraničia Ribentropa, nepodarilo presadiť . Slovenská republika sa politicky uberá vlastnou cestou, jej politický systém aj keď má totalitárne prvky, teda je blízky svojmu spojencovi, ale nie zasa až natoľko, aby boli naplnené jeho predstavy .

A tak radikálne krídlo so snahou vniesť do ústrednej politiky a do výkonnej moci štátu prvky nacizmu a postupne touto ideológiou ovládnuť mocenský a štátny aparát SR, ostáva nevypočuté a na bočnej koľaji bez ďalšej možnosti presadiť sa . Hlavnú zásluhu pri presadzovaní vlastnej politiky bez cudzieho vplyvu a to nie ešte s nacistickou ideológiou, ako aj zastavení postupu radikálov v HSĹS, mal práve prezident republiky Jozef Tiso, keď na zasadaní strany stále, ako jej predseda, sa pri prejednávaní tejto dôležitej politickej záležitosti vyjadril, že nacizmus, ideológia národného socializmu, je pre Slováka cudzia, škodlivá, a na Slovensku aj napriek možnej snahe viacerých radikálnych politikov HSĽS, sa neujme, nemá u nás živnú pôdu .

A tým pádom sa národno socialistické myšlienky na úrovní vtedy jediného politického subjektu zmietli zo stola a Tuka,Mach v pozadí s nemeckým vyslancom na Slovensku neuspeli . Nemecko však malo svoj dlhodobý politický zámer aj s tak malou krajinou akou SR bola, pričom základy na ktorých sa mal budovať mocenský vplyv sa nepodarilo presadiť cestou politického súperenia. A tak aj na popud a pozvanie Hitlera sa do Salzburgu zvoláva 28. júla 1940 politické jednanie za účasti Tiso,Tuka, Mach, aj keď vtedajšieho ministra zahraničia Ďurčanského ríšsky kancelár nepozýva, z vlastnej iniciatívy pricestuje aj on .

Výsledkom jednaní formou najmä nátlaku zo strany Nemecka je presne to, čo sa politickým súperením v HSĹS nepodarilo a mení sa nielen zloženie vlády SR, keď Tuka ako predseda vlády preberá aj funkciu ministra zahraničia a Alexander Mach  ministerstvo vnútra, ale aj politické smerovanie SR bez skoro žiadnej možnosti vplyvu umierneného krídla na čele s Jozefom Tisom, čo už ako tak zodpovedá nemeckým predstavám s následne možným vzostupom nacizmu ovládnutia všetkých významných postavení,ako v politickom,tak aj ostatnom živote krajiny .

Po týchto politických jednaniach v Salzburgu konané 28.-29.júla 1940 z titulu nátlaku nemeckej strany radikálneho krídlo HSĹS ovládlo najdôležitejšie ministerské posty  a tým aj  všetku výkonu moc slovenskej vlády, ale fakticky nedostatočnou činnosťou  aj moc zákonodárnu, keď svojimi vyhláškami, nariadeniami supluje  funkciu parlamentu .

Po tomto preskupení moci smerom k nacistickému krídlu HSĹS už nič nebránilo naplno realizovať myšlienky národného socializmu podľa vzoru Nemecka, aj na Slovensku . No je nutné podotknúť, že pravda o neúspechu tohto projektu, aj za výdatnej pomoci Nemecka včítane " berátorov - poradcov, " presadenia národného socializmu do bežného života Slovenska, bola tentokrát na strane Jozefa Tisa .

Najdôležitejšou otázkou dňa na slovenskej politickej scéne po Salzburgu bola realizácia tzv. "prvého arizáčného zákona "  č.113/1940 Sl.z. schváleného v apríli 1940 a platného od 1.júna 1940, ktorý sa fakticky v praxi vykonával iba 3 mesiace a podľa neho bolo arizovaných asi 50 podnikov,  a ktorý bol ako nemeckými poradcami pridelenými po Salzburských jednaniach, tak aj radikálmi označený, ako nedostatočný, veľmi mäký a najmä neúčinný .   Po ovládnutí moci radikálmi už nič nestálo v ceste pritvrdiť podľa želenia nemeckých nacistov a nadobro sa vysporiadať, tak ako dajme tomu v protektoráte Čechy a Morava, v Poľsku, so židmi, kde ale na rozdiel od Slovenska  bolo všetko v réžii okupantov.

Prezident Jozef Tiso na údiv mnohých, včítane vysokého kléru, ako u nás, tak aj vo Vatikáne, nezakročil, a tam kde ako funkcionár strany mal konať a tlmiť až prehnané úsilie spolustraníkov, najmä v osobe Vojtecha Tuku a Alexandra Macha, mlčal, a dokonca verejne vystúpil s podporou II.arizáčneho zákona a tým konečné doriešenie hospodárskej a sociálnej otázky Židov na Slovensku, čim  nepriamo niesol zodpovednosť  pri realizácii aj tohto radikálneho arizáčneho zákona .

A tak radikálom nestálo nič v ceste zmeniť cestou snemu Ústavu SR a ústavným zákonom č. 210/1940 Sl.z. splnomocnil vládu aby v priebehu jedného roku vyradila Židov z hospodárskeho a sociálneho života  Slovenskej republiky .  Špeciálne k tomu bol vytvorený Ústredný hospodársky úrad na čele s Augustiom Morávkom osobným chránencom Vojtecha Tuku, ktorý bol zástancom radikálnej konfiškácie majetku bez ohľadu dôsledkov na slovenské hospodárstvo, čoho dôkazom sú aj nové právne predpisy upravujúce arizáciu podnikov, Nariadenie vlády č.303/1940 Sl. z. o židovských podnikoch , čím je arizovaných ďalších 2200 firiem   a celkovo k 26.marcu 1942 bolo zlikvidovaných 9935 malých podnikov vo vlastníctve Židov.

Celý proces arizácie II. arizačným zákonom pod vedením Augustina Morávka znášal obrovskú vlnu kritiky  či v slovenskej  tlači, ale najmä zo strany konzervatívnych zástupcov HSĹS, ale aj  mnohými už nespokojnými rsp. neuspokojenými záujemcami o židovské majetky, kde bola normálnou a verejnou praktikou pri získavaní lukratívnych firiem obrovská korupcia, čo už pre každého aj v najvyšších politických kruhoch bola známa vec, čo nakoniec donútilo Augustína Morávka zo Slovenska emigrovať .

Celkové vyostrenie v riešení židovskej otázky priniesol tzv.Židovský kódex, ktorý bol 9.9.1941 schválený vládou a okamžite zavedený do života . Tento kódex bol doslovnou kópiou nemeckých nacistov, ako sa navždy vysporiadať so židovskou rasou na Slovensku. V 270 paragrafoch prikazuje, určuje, nariaďuje a doslovne zbavuje občanov Slovenska všetkých, ako ľudských, tak aj občianskych práv. Tento osobitný právny režim na Slovensku čiastočne eliminuje paragraf 255, kde prezident SR môže udeliť výnimku, čo sa aj v praxi dialo, keď Jozef Tiso udelil viac ako 30 000 výnimiek .

Počiatkom roku 1942 silnel tlak Nemecka na radikálnejšie riešenie otázky Židov, čoho sa aktívne chytil najmä predseda vlády Vojtech Tuka, keď už 6.marva 1942 na zasadnutí Štátnej rady prložil dohodu s Nemeckom o vysídlení Židov na práce do Poľska, pričom Nemecko požaduje od Slovenska ako vysídľovací a preškolovací poplatok na 1 vysídlenca 500 RM /5000 Sk / .

Na prekvapenie viacerých politikov, ako aj kléru, na Štátnej rade prítomný Jozef Tiso vzniesol iba požiadavku, aby pokrstení Židia boli ubytovaní extra a mali k dispozícii kostoly a kňazov.

17. marca 1942 na Predsedníctve HSĹS za prítomnosti Jozefa Tisa sa rozhodlo riešiť otázku Židov zriadením pracovných táborov najskôr v Iľave,Vyhniach,Seredi, Novákoch,v Žiline,Degeši,Nitre.

Už 25.marca 1942 odchádza z Popradu  prvý transport s tisíckou židovských dievčat a žien do koncentráčneho tábora Osvienčim , pričom odsun pokračuje až do 20. októbra 1942, dokedy je násilne odsunuto 57 628 slovenských židov  a po vypuknutí povstania a následnej  nemeckej okupácii Slovenska,  ďalších  10 000 a mnohí aj s udelenou prezidentovou výnimkou, ktorú Nemci neakceptovali .http://www.youtube.com/watch?v=Bmk1gIoWCR0

Z dobových materiálov okolitých štátov po skončení vojny vyplynulo, že až na dva prípady minimálného nátlaku zo strany Nemecka na Slovensko pri riešeni otázky Židov, ostatné bolo vo vlastnej réžiii, z vlastnej iniciatívy, bez nejakého výrazného protestu akceptovať nacistickú požiadavku riešenia Židov na Slovensku, čo dajme tomu v susednom Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku, aj napriek výraznému politickému tlaku Nemecka aj za prispenia samotného Hitlera, nedochádza v tomto citlivom probléme k zhode  a tieto štáty až do do konca hája záujmy svojich občanov bez rasového rozdielu.http://www.youtube.com/watch?v=rdqsEZaDDUk

Ak by som v  kontexte toto článku mal nejako zhodnotiť úlohu nášho prvého slovenského prezidenta v protižidovskom nasadení tých rokov : Hlavne nekonal, tam kde mal mlčať hovoril, tam kde hovoril mal mlčať, svojou mnohokrát pasivitou nepriamo podporil radikálne pronacistické krídlo s Vojtechom Tukom, Alexandrom Machom, pri ich až priveľkej aktivite v presadzovaní nemeckých záujmov v tejto citlivej otázke tej doby . Prezident Dr.Jozef Tiso aj napriek dosť veľkej popularite medzi Slovákmi, silnej politickej pozícii v HSĹS, aj napriek urgenciam mnohých katolíckych biskupov, ako aj samotného pápeža, v otázke  Židovstva na Slovensku, napriek udeleniu niekoľkých tisícok výnimiek, absolútne zlyhal na všetkých úrovniach .

http://www.youtube.com/watch?v=a-3F27Y39WU