Ako krkavci / 8. /

" Toto nie je s kostolným poriadkom a je to proti Bohu, ty ako bývalý funkcionár katolíckej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, keď ti ešte uniforma visí v skrini, dnes paktuješ s komunistami o ktorých by si pred niekoľkými rokmi ani nezakopol. " Hlasito dávala  na vedomie svoj nesúhlas manželka riaditeľa Základnej školy s tým, že manžel sa stal členom KSĆ . " Žena mlč, nerozumieš tomu, vezmi si modlitebnú knižku a modlí sa, ale do mojich záležitosti sa nestaraj, toto nie je tvoja vec. "

Akože nie je moja vec, veď farárko na kancli povedal, že komunistická ideológia je bez Boha a jej členmi sú iba bezverci, ľudia, ktorí broja proti nášmu Spasiteľovi a nemajú radi našu cirkev . Veď toto platí aj pre teba, keď si vstúpil do tej komunistickej strany . Čert ti pobláznil hlavu, keď si tam vstupoval.

" Žena prestaň, hovorím, že tomu nerozumieš, teda teraz nerozumieš, ale o niekoľko rokov zmeníš názor, pretože komunistická strana to je moja budúcnosť a teda aj tvoja a aj našich detí a celej rodiny . "

Žena prestala hubovať, ale popod nos si stále mrmlala : Kto to videl byť kresťanom a byť súčasne v strane, ktorá neuznáva Boha a cirkev .

Asi takéto alebo podobné scény zažili všetci tí, čo vstúpili do komunistickej strany, veď bodaj aj nie, keď ľudia na nich ukazovali prstom, že sú neznabohovia a sú proti cirkvi .

Kňaz po rozprave s predsedom Národného výboru prestal na kancli brojiť proti komunistom, ale dal si za cieľ s každým jedným sa porozprávať, čo aj urobil a ostal v presvedčení, že aj napriek ich vstupu do strany ostali verní cirkvi a neopustili vieru v Boha . No zároveň bol utvrdený, že ku komunistom neprešli z presvedčenia, ale vo viere výhod, ktoré sa im v budúcnu dostane, či už prijateľnou prácou alebo funkciou .

Nebolo toho dňa, aby sa farár nemodlil  za tých, čo pochybili a vstúpili k bolševíkom .  Aj keď kňaz dostal od všetkých na vedomie, že ich postoj k viere a cirkvi sa nezmenil, on sa za nich modlil a prosil Boha, aby napriek všetkému ostali verní svojmu presvedčeniu a neopustili starootcovský chodník .

Jano, predseda Národného výboru, ako sľúbil, tak aj urobil a  v mestečku sa prihovoril za tých, ktorí boli hneď po oslobodení pozatíkaní . Nakoniec aj tak im nikto nič nedokázal, takže ich museli prepustiť, ale samozrejme za určité ústupky, keď viaceri dali neformálny prisľub, že budú podporovať činnosť komunistov a aj sami medzi nich vstúpia .

Dni utekali ako voda, fabrika začala opäť vyrábať, poničené mosty, tunel, ale aj turibínu, ktoré vyhodili do vzduchu partizáni, opravili . A tak opäť zablikali žiarovky, nákladne vlaky zvážali drevnatú guľatinu na miestne píly, ľudia nemuseli na okres, do metsečka koňmo alebo pešky .

Voľby do Národneho zhromaždenia pre komunistov na Slovensku nedopadli víťazne, museli sa zmieriť s porážkou demokratickými sílami, ale napriek tomu v Československu zvíťazila Komunistická strana Československa a tak po prvykrát na čelo vlády sa dostáva bolševik najhrubšieho zrna odchovaný na komunistickej ideológii priamo z Moskvy .

Napriek všetkému dedina si žila svojím životom a málokto sa zaujímal , že predsedom vlády sa stal komunista a že komunisti ovládli pomaly celú spoločnosť .  Tu sa každý zaujímal o svoje problémy, veď fabrika fungovala, o drevo bol tiež  záujem, roličky sa ako vždy museli obrobiť, baníckemu remeslu sa v celku darilo, teda roboty v tomto Bohom zabudnutom kraji je zatiaľ dosť, čo nie vždy tak bolo.

Z partizánskej skupiny syn Jana Dubaja dostal ponuku pracovať pre Štátnu bezpečnosť, dokonca mu aj školu sľúbili . Mladý Jano taktiež vstupuje do komunsitickej strany. Ponuka pracovať pre štátnu bezpečnosť sa neodmieta : A tak mladý Jano si obliekol uniformu bezpečnosti, fasuje zbraň a na začiatok robí miestného pochôdzkara, keď mal na starosti tri dediny. Každé ráno sadá na bicykel a tá ho šľape  do jednotlivých dedín . Niekedy sa mu pošťastilo a vzal ho nákladiak, takže ušetril zopár kilometrov . No, policajt bol z neho dobrý, každy ho chválil až na zopár nezbedníkov, ktorí vymýšľali , ako si prilepšiť či z cudzieho alebo spoločného .

Farár bol na pozvanie u biskupa, kde sa dozvedel, že dostane nového kaplana, ktorý pochádza z Podkarpatskej oblasti a musel od tamtiaľ odísť lebo vraj tam kňazov prenasleduje Sovietská moc .Pre dekana farnosti to bola veľmi dobrá správa predsa len je to veľká farnosť a povinnosti je mnoho . Rozhodol sa, že s touto dobrou správou sa podelí s farníkmi na najbližšej omši .