Najväčšou zlodejinou vtedajších bolševickych vodcov v Československu bola v máji 1953 menová reforma. Ešte v piatok 29.mája vystúpil s príhovorom k ľudu prezident Antonín Zápotocký, kde občanov ubezpečoval: K menovej reforne....
... nedôjde, naša mena je pevná a stabilná, ale už 30. mája v poobedňajších hodinách vystúpil v rozhlase predseda vlády Viliam Široký, ktorý oznámil, že Československo čaká menová reforma a bankovky budú platiť do 1.júna 1953, kurz koruny bude pevne naviazaný na sovietsky rubeľ najpevnejšej meny sveta a výmena hotovosti do 300 korún bude 5:1, každá ďalšia koruna sa prepočítavala 50:1. Prepočítavali sa peniaze na vkladných knižkách pri vklade 50 000,-Kčs v pomere 30:1. Toto všetko iba do 15. mája po tomto termíne bude prepočítavanie iba 50:1. Vtedajší priemerný zárobok bol 5475,-Kčs mesačne. Národ menová reforma pobúrila natoľko, že ľudia vyšli do ulíc, vypukli štrajky. Štrajkovalo asi 40 000 ľudí, v uliciach sa objavili letáky: " Žiadame slobodné voľby, odíďte červení fašisti ! " Najväčšie demonštrácie boli v Ostrave, Bohumíne, Dečíne, Bratislave, Plzni, kde zasahovala bezpečnosť, armáda a bolo zranených 200 vzbúrencov. Bolo zatknutých niekoľko sto občanov. Bezpečnosť a armáda mali pohotovosť na celom území ČSR.
= Áno, tak je, bolševik sa môže snažiť koľko chce, ale Martin my máme pevnú vieru v našom srdci, nikto nám ju nemôže vziať a všetko je iba kvôli tomu, že vyznávame pápeža Pia XII. a Vatikán, preto nám chcú vnútiť ruské pravoslávie a ich " báťuškov. " Mysleli si, že keď nám posadili do basy biskupov, že je to náš koniec, ale my sme ostali ešte pevnejšie zviazaní s Vatikánom. Tvoj syn našiel pre nášho farára robotu na pošte, pri štyroch deťoch potrebuje mať nejaký príjem. Omše slúžime, to je najdôležitejšie a ľudia stoja za našim farárom.
= Jaro gazdovia pomôžu, či peniazmi, nejakým mäsom, maslom, vajíčkami, mliekom, chlebom, múkou, nedáme zahynúť nášmu kňazovi. Musíme sa pripraviť na ďalšiu návštevu " báťušku." Príde celá dedina. Martin mi určite povie čas, kedy to bude. Taktiež hovoril, že v termíne príchodu " báťušku " bude náš farár zadržaný bezpečnosťou, tak aby bol mimo diania prevzatia kostola a fary. Bolo by potrebné dať na vedomie aj ostatným dedinám, čo sa chystá. To si zoberiem na starosť ja.
Jaro nalial ešte po kališteku slivovice, hupli do seba, kostolník si prehodil halenu, vzal so sebou literku pálenky, nikdy nešiel naprázdno, nech sa má farárko dobre. Od kostolníkovho domu k fare bol kúsok, päť minút chôdze.
