Ako krkavci / 42. /

Ak hovoríme o politických procesoch v 50. rokoch musíme ich rozdeliť do troch etáp. V prvej etape bolo hlavne vysporiadanie sa s predstaviteľmi starého prvočeskoslovenského režimu a to od roku 1948 do prelomu rokov 1949/1950.....

                                     ...toto postihlo sociálnych demokratov, ľudovcov, národných socialistov a na Slovensku členov Demokratickej strany.  Mnohí boli obvinení z prípravy štátneho prevratu, z činnosti proti novému politickému zriadeniu, zo spolupráce so západnými tajnými službami. Ďalšiu skupinu politicky stíhaných predstavujú československí diplomati v západných krajinách. O druhej etape hovoríme v období rokov 1950 - 1952 kedy prebiehali procesy s obrovskou intenzitou a odborne boli pod vedením sovietskych poradcov.  Táto etapa sa hlavne vyznačuje stíhaním predstaviteľov cirkvi, ale aj sociálnych demokratov, kresťanských demokratov, národných socialistov, ktorých všetkých obviňovali z rozvratu a zapredania republiky svetovému imperializmu. Treťou etapou boli od  1953 až do revízie politických procesov  kedy sa hovorí o trestných činoch ekonomického charakteru, najčastejšie sabotáže, ktoré hlavne vyplývali z neúspešnej hospodárskej politiky režimu. Po roku 1952 rozhodovalo o trestoch smrti samotné vedenie KSČ.

Martin spolu s predsedom Okresného národného výboru si dali slivovicu  do druhej aj tretej nohy, dochlípali kávu a pokračovali v združenom rozhovore:  - Áno, ešte dnes zvoláme predsedníctvo a rozdelíme úlohy.  Ten krajský si predstavuje, že my budeme osobne naháňať ľudí, aby prestúpili  na pravoslávie. Predseda, tak to vyzerá, že toto nebol posledný koberček. 

Predseda sa pomrvil:  -  Martin nie je mi to jedno, ale  asi máš pravdu. Aj ja neverím, že prekonáme tvrdohlavosť gréckych katolíkov. Keď si zaumienili neprijať inú vieru ako katolícku, tak to aj ostane navždy. Poznáme svojich ľudí a vieme predpokladať ich konanie. Ako hovoríš, vybudovali si svoje cirkevné spoločenstvá, svoje kostoly a fary, cintoríny, stáročia sa modlia za pápeža a teraz zrazu majú prijať inú im cudziu vieru. Neprešlo to na  prvýkrát, neprejde to ani na druhýkrát m! !  No a my budeme opäť tí zlí.   -  Asi máš pravdu.

 Keď budeme opäť predvolaní pred krajského, tak po ceste sa počastujeme nie pol literkou, ale litrom slivovice. Obaja sa zasmiali. -  A Martin odkiaľ si mal tú slivku ?  -  No ako vždy od môjho švagríka Jana Hudáka. -   Že vraj okresný tajomník a donesie načierno vypálenú slivovicu. - A čo vari ti nechutila ?  - Chutila, ale černota je černota, my so žandármi hľadáme čierne pálenice a hlavný vedúci strany to podporuje.  - Predseda neštvi ma. Veľmi dobre vieš, že v každom druhom dome sa načierno páli. Koľko páleníc  ste za posledný polrok odhalili ? Tri, štyri?  -  No, päť, ale žandári sa snažili.  -  Vieš aj ty sám, že žandárom dajú pár litrov a sú spokojní. Veď aj oni sú len ľudia.   -  Hmmm...nechajme to tak.