Komunistická strana Československa cestou svojej Štátnej bezpečnosti sledovala stá tisíce občanov, od kňazov cez inteligenciu až po posledného robotníka. Mala pod palcom všetko a všetkých.
Martin Skadecký na okresnom výbore strany sa medzi prvými dozvedel ako privítali pravoslávneho popa v jeho rodisku. Predvolal si žandára, ktorý mal toto na starosti. Žandár nemal záujem ublížiť dedinčanom, ale aj sám sebe, že to nezvládol. " Ľudia z Rusínskej obci neprijali ukrajinského popa " hovoril. - Bolo tam síce zbehnutie občanov, ale k násiliu neprišlo, niekoľko polámaných stoličiek a klamal: Nemusel som zakročiť. Ľudia nesúhlasili prijať pravoslávnu vieru a podporili svojho kňaza a dávali najavo, že sú katolíci, modlili sa k pápežovi Piusovi XII. Báťuška mal síce obavy, ale keď videl, že si nepomôže, poprosil šoféra, aby ho odviezol naspäť do Užhorodu.
Martin si vypočul člena Verejnej bezpečnosti : - Dobre. Som rád, že neprišlo k násiliu, ale toto bude mať dohru. Rátam s tým, že opätovne bude urgencia, aby v tejto dedine prevzal cirkevníkov pravoslávny kňaz. V poriadku, môšte odísť.
Martin si popod nos šomral: Paráda, moji rodáci to zvládli. Mal som strach, že dôjde k násiliu, ale farár to nedovolil, až na tie stoličky.
Martin s predsedom Okresného národného výboru sa stretli, ako doriešiť fakt, že ani v jednej Rusínskej dedine neprijali Pravoslávie a ani pravoslávnych kňazov. Všetci obyvatelia, keď je im zakázaná Grécko katolícka cirkev chcú podľa nového prestúpiť na Rímskokatolícku cirkev a ako sa budú modliť je ich vec. Vedeli, že modlitby budú v Rusinštine, ale to im nemohol zakázať nik.
Predseda ONV navrhol ešte jeden pokus doviesť popov z Ukrajiny a donútiť Rusínov, aby prestúpili na právoslavie. Martin sa zamrvil na stoličke a hovorí: Jozef ver mi, nemá to význam, ľudia nie sú ovce.
