Mnohí slovenskí komunisti boli počas vojny v Hlinkovej garde, na Slovensku ich slúžilo viac ako 100 000, keď videli, že sa blíži koniec vojny a Rusi postupujú na západ, zhadzovali čierne uniformy, prechádzali k partizánom a po...
... vojne menili kabáty a vstupovali do KSČ. Nebol problém, KSS potrebovala, čo najväčšiu členskú základňu minimálne takú, ako bola v Čechách a tak brala zaradom každého. Títo kvázi komunisti boli najväčšie svine. V 1948 vstupovali do Ľudových milícii a so zbraňou v ruke obhajovali komunistickú stranu a aktívne sa zúčastnili na bolševickom prevrate.
Jaro Puch bol ako kostolník spokojný a samozrejme aj samotný farár sa tešil, aj keď bol strachu, že veriaci " báťušku " zbijú, ale nakoniec to odniesol iba nábytok. Našťastie nedošlo ku krviprelievaniu, i keď majetok " báťušku " pošiel ta tam. Ten sa tak ľahko nevráti, nech ťahá do Ruska alebo na Ukrajinu. Ľudia kým sa rozišli, ešte na priestranstve pred kostolom a farou sa pomodlili. Tajomník MNV / Miestny národný výbor / a predseda Dedinskej organizácie KSS potýčke iba prizerali, v podstate akože stále veriaci boli s faktom, že " ľud " si ubránil svojho kňaza, kostol, faru. Hlavne, že neprišlo k násilnostiam voči príslušníkovi Verejnej bezpečnosti, to by Martin Skadecký nebol spokojný, aj keď rozbitý báťuškov majetok bude mať dohru na súde, ale na to sa ľudia môžu akurát vykašľať.
Po modlitbe sa Jaro stretol s kňazom: - Otec duchovný, no čo ste spokojný ? - Spokojný ako spokojný. Ten nábytok, čo veriaci zničili " báťuškovi " bude chýbať nielen jemu, ale aj jeho rodine. Mal som zo začiatku obavu, že dôjde k inzultácii toho kňaza, ale schoval sa za žandára, čo bolo asi dobre. Inakšie veriaci sa zachovali s hrdosťou na svoju Grécko-katolícku cirkev. Nemusím mať strach o našu cirkev. Pán vyslyšal moje a naše modlitby, i keď bolševik našu cirkev zakázal, no ona tu ostane veky. A komunisti ? Bohvie dokedy.
