Komunistický mlynček fungoval perfektne. Počas 40 rokov mlel a mlel, a mlel. Ale nepodarilo sa všetko zomlieť. Žilo sa ako sa dalo. Odpracovať 8 hodín, poprípade nejaký ten nadčas a brigádu pri výstavbe kultúrneho domu,domu smútku
každý mesiac bolševícké politické školenie, poprípade stranícka schôdza, kde v oboch prípadoch ľudia to prespia, potom krčma päť poldeci borovičky a pivo alebo vinná pivnica a liter vína, večer pozrieť tv noviny a v nočných hodinách vypočuť si " Hlas Ameriky, Slobodnú Európu, rádio Londýn " aby sa vedelo, kde je pravda.
Ľudia z dediny sa pomaly schádzali pred kostolom a spolu s kňazom sa modlili. Bol tu deň, keď mal do dediny prísť právoslavny farár a prevziať kostol i faru. Bola tu celá obec, aj v škole sa neučilo. Mnohí muži mali zo sebou poriská od sekier, rúčky od lopát a hrubé palice. Jarovi Puchovi sa toto neľúbilo a tak viacerých upozornil, že tu nikto nikoho biť nebude a nebudú ani nijaké výtržnosti. Lenže hovor horkokrvnému Rusínovi. Viacerí mali pod čapicou, nejaké to poldeci pálenky. Jaro im hovorí: - Majte Boha pri sebe a modlite sa. Modliť ako modliť, keď tu sa prišlo z viacerých strán niekoho poriadne poudierať aj s tými drúkmi, čo mali so sebou.
Hore ulicou sa pomaly plazila " Erena, " šofér túroval, predsa bol to kopec . Auto naložené nábytkom a riadom prišlo až ku kostolu tak, že skoro zrazilo ženy, ktoré sa s farárom modlili. Žienky na toto začali kričať: - Čo si blázon ? Nevidíš? Nasrdilo to aj chlapov a keď z auta vystúpil báťuška so žandárom už boli pri nich a snažili sa právoslavneho kňaza dočiahnuť, žandár bol iba jeden, ako Martin sľúbil snažil sa kňaza brániť. Aj ubránil. V hurhaji nebolo počuť krik žandára: - V mene zákona rozíďte sa ! Kruci, ustúpte ! A začal odstrkovať chlapov od farára a postavil sa pred neho a posunul ku korbe auta tak aby bol chránený aj odzadu.
Boží ľud sa nedal zahanbiť, päste hore a výkriky ako: - Báťuška choď si srať do Ruska, vyliž si zadok báťuška, my svoju cirkev nedáme a teba nakopeme, ťahaj kade ľahšie, hybaj do frasa tu ťa nič dobré nečaká... Viacerí chlapi sa dostali na korbu nákladiaka a rozbíjali nábytok a riad, všetko vyhádzali a ľud to všetko rozmlátil. Na príslušníka verejnej bezpečnosti si nik nedovolil, predsa bol to predstaviteľ zákona, ktorý už toho mal dosť. Videl, že proti tejto mase nemá šancu a tak okríkol šoféra, že odchádzajú. Báťušku naládoval do auta a doslovne z pred kostola zutekali. A bolo po všetkom, žiadna výmena farárov sa nekonala.
Kostol postupne prerobili podľa vzoru rímsko-katolíckeho a gréckokatolícky farár Alexander Vula zamestnaný ako vedúci pošty kázal každý deň ráno, večer v staroslovienčine a rusínštine, tak ako ľud chcel, ktorý si vydobyl svoje právo na svoju rodnú cirkev.
