Ako krkavci / 3. /

Dedina bola doslovne vyľudnená iba v krčme sedeli za stolom veliteľ Hlinkovej gardy spolu s náčelníkom a predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, richtárom a dvoma obecnými poslancami. Krčmár z dlhej chvíle utieral poldecáky, decáky a pivové krígle.

Sedeli pri okne a hľadeli na cestu odkiaľ očakávali príchod nemeckého komanda, ktoré malo v tejto obci urobiť poriadky s tými ktorí pomáhali partizánom . Nebola to ľahká úloha, ako si nakloniť Nemcov na svoju stranu, ale richtár z vedľajšej nemeckej obce ich povzbudzoval slovami : Aj to sú ľudia a treba sa s nimi rozprávať, ja som veliteľovi vysvetľoval, že aj Nemci utekajú do hôr k partizánom a je tomu ťažko zabrániť a neverím, že obec povstalcom pomáha .

"Hmmm..." po hodnej chvíli začal veliteľ gardy : Ak veliteľa nepodchytíme od samého začiatku, tak neuspejeme, ale spolieham sa, že je zo Sudet, vraj podľa richtára od susedov celkom obstojne ovláda češtinu . Však tak, musíme si ho nakloniť, pijatiky je dosť, aj ženy navarili a napiekli. Len veriť, že nedá vypáliť dedinu.

V krčme bolo všetko nachystané, ako na veľkú svadbu . Chlapi fajčili a čakali. Čo si mali povedať, povedali si, dokonca aj ukecaný krčmár bol ticho a to už bolo čo povedať .

Atmosféra hustla a všetci boli v očakávaní podobne ako ľudia, ktorí sa spolu v kostole modlili za zdarný priebeh príchodu nemeckého komanda . Kostol bol plný. Dole sedeli ženy, hore postávali muži a v uličke medzi lavicami deti. Kňaz kľačal pred oltárom a vedľa neho miništranti. " Bože , Otče všemohúci ochraňuj tento ľud pred všetkým zlým a dopraj mu kľud a pokoj... " modlil sa kňaz, ženy a deti sa modlili ruženec, chlapi na chóruse sa žehnali a modlili Otče náš...

Zatiaľ čo v krčme a kostole boli plní očakávania dedinou prechádzali nemecké transportéry a nákladné autá . Išli pomaly a najmä isto, pretože v tejto časti bola dolina široká nie ako päť kilometrov do zadu, kde bol les pri ceste a dolina uzulinká, odkiaľ sa na takýto konvoj dalo bez problémov zaútočiť . Partizáni robili šarapatu v celom kraji, ale počas zimy sa odmlčali, akoby zaľahli zimným spánkom .

Nemci do dediny dorazili pred obedom. Z krčmy vybehol celý uvítací výbor na čele s richtárom a náčelníkom gardy . Vojaci vyskákali z nákladných aut a od zimy podupávali v snehu .

Veliteľ nemeckého komanda si podal s richtárom ruku, náčelník gardy zasalutoval a podal taktiež ruku veliteľovi. Richtár veliteľa pozval do krčmy. Na stole boli pečené klobásy, hurky, podbradok z ktorých sa ešte parilo, čerstvý chlieb a fľaša slivovice, toto všetko rýchlo pripravil krčmár aj s krčmárkou, keď Nemci prišli pred krčmu .

Nemecký dôstojník zatiaľ iba mlčal . Sledoval, čo sa deje okolo neho, ale nepovedal ani slovo . Richtár ukázal rukou smerom k plnému stolu a ponúkol slivovicu a povedal nahlas  " Prosit ", Nemec rýchlym pohybom hupol slivovicu do seba a zasyčal : " Sehr gut ! "  vzal si zo stola kyslú uhorku a zahryzol sa do nej. Náčelník gardy rýchlo nalial a opätovne ponúkol, všetci do seba naliali pálenku a Nemec opäť zasyčal : "...zum Teufel, sehr gut ! "

Nemecký dôstojník si vyzliekol kabát, sadol za vrch stola, kde ho usadil richtár a začal : " Pánove, asi víte proč jsem tady. Mám za úkol zjistit kolik partizánu ukryváte  a vaši ves mám vypálit, ti kteři spolupracuji s bandity musím zatknout. "  Dôstojníkova čeština bola bezchybná .

Prvý začal náčelník gardy : " Pán hauptmann v našej dedine nemáme partizánov a pokiaľ vieme nik z dediny s partizánmi nespolupracuje a preto nie je dôvod našu dedinu exekuovať .  Na všetky otázky z vašej strany pravdivo odpovieme len prosím nechajte našu dedinu na pokoji. "

Ďalej pokračoval richtár :  "Vedenie obce vždy spolupracovalo s úradmi a vždy iba v dobrom o čom sa môžte presvedčiť na okrese v meste podobne sme vždy žili v dobrom aj s našimi nemeckými susedmi. Je pravdou stalo sa, že za dedinou vyhodili partizáni do vzduchu železničný môstik vaši vojaci za toto popravili jedného nášho občana. Ale my sme s touto akciou partizánov nemali nič spoločné a aj človeka, ktorého ste popravili bol veľký omyl, keď počas akcie vášho vojska vám padol do rúk náš občan, ktorý sa do dediny priženil z Ukrajiny a pretože náš jazyk ešte dobre neovládal považovali ste ho za ruského partizána a na mieste ste ho aj zastrelili.  A práve tu vznikla fáma, že v našej dedine operujú partizáni, čo vôbec nie je pravdou . My sme loajálni občania a banditov nepodporujeme ."

Samozrejme, že všetci klamali len sa im tak z úst prášilo, pretože dedina partizánov podporovala a z dediny bolo v partizánskej skupine aj niekoľko chlapcov, väčšinou bývalí vojaci Slovenskej armády . No ale čo vedeniu obce ostávalo, ako zatĺkať, zatĺkať a zasa len zatĺkať.  Nemci dorazili do dediny len kvôli tomu, aby obec vypálili, ako trest za spoluprácu s banditmi .

Richtár opätovne nalial slivovicu a ponúkal veliteľa : Pán kapitán na zdravie a jedzte kým je to teplé, my sme si dovolili pre vás a vašich vojakov pripraviť také malé pohostenie. Krčmár doniesol príbor zabalený v utierke, posunul pred dôstojníka tanier a nakrájaný chlieb.  Vojaci a poddôstojníci zatiaľ pred krčmou podupkávali a z úst sa im valila para. Aj dnes bolo mimoriadne chladno .

 

Kňaz po celom dni neprestajného poháňania koníka a za pomoci dobrých ľudí, vrátane priepustky od dôstojníka NKVD sa dostal  do dediny na východe Slovenska, kde sa usalašil na fare grécko katolíckeho farára s ktorým bol aj v príbuzenskom vzťahu .

Keď bratancovi vysvetlil o čo sa jedná ten iba krútil hlavou, pretože aj tu bolo mnoho vojakov Červenej armády, veď bodaj by nie, keď front postál na niekoľko týždňov neďaleko Košíc, ale o takých problémoch nepočul, i keď s Ruskými vojakmi mali mnohí veľmi zlé zážitky najmä kvôli krádežiam a obťažovaniu mladých žien, ale kňazov nechávali na pokoji, pričom o NKVD ani nepočul .

Autor: Jozef Varga | sobota 26.2.2011 14:43 | karma článku: 10,04 | přečteno: 937x
  • Další články autora

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0