Ako krkavci / 27. / Otec duchovný pokračov.

"  Vráťte sa do lona materskej Pravoslávnej cirkvi s báťuškom v Moskve  "   toto boli slová komunisticko bolševických partajnikov z Prahy a Slovenskej národne rady. Jednoducho všetko Sovietske bolo na jednotku s hviezdičkou, ale vždy

                      iba  červenou.   

                        Martin Skadecký  rýchlou chôdzou chodil po kancelárii držiac v ruke papier a klial až sa na chodbách Okresného národného výboru ozývalo : "  Šľak to traf aj s takou robotou, oni nemajú rozum. Prečo ? Čo s tým dosiahnu? Ľudia nás budú nenávidieť. To sú takí  tirpáci  až to boli, Bohu im naháňam... Kto toto vymyslel ?  "  Martin držal v rukách smernice ako postupovať pri likvidácii aj jeho cirkvi,  s kresťanskou vierou ešte nebol vyrovnaný, ako množstvo iných súdruhov. Podľa toho usmernenia mal byť pri každom obsadzovaní kostolov pravoslávnymi kňazmi aj člen Verejnej bezpečnosti.  Ako pozná svojich rodákov ani jeden nepristane na takú nehoráznosť.  " A to ešte neviem ako toto oznámiť doma mame a otcovi viem, sú zarytí katolíci. "  Hodil prípis na stôl a pozeral na mapu regiónu. V okrese sú štyri obce s gréckymi katolíkmi a sú to všetko veľké dediny s vlastnými kostolmi a farami. Nikdy tu neboli pravoslávni, absolútna väčšina Rímski katolíci a málinko evanjelikov, najmä v meste.

Kostolník Jaro Puch ráznym dlhým krokom, skoro bežal, išiel oznámiť túto zlú novinu farárovi.  Farár Vula ako správny dedinčan pracoval aj manuálne,  málokedy žiadal o pomoc. Aj teraz rúbal a pílil z hory dovezené drevo.  Tento rok mal drevo od Jana Kurúca, ktorý mu v lese drevo prichystal a koňmo na trikrát doviezol na faru . " Pán Boh pomáhaj !  "  Kričal z diaľky kostolník...   Pán Boh uslyš... a   čo tak zhurta Jaro ?     " Otče nesiem veľmi zlú novinu. "  A čo také  zlé?   "  Na Národný výbor prišiel prípis, že naša cirkev je zrušená a kostol aj faru máme odovzdať pravoslávnemu kňazovi, ktorý na budúci týždeň v stredu príde do dediny aj so žandárom.  "   Farár sa prežehnal : " Pane nedopusť na nás takéto úskalie, veď mi sme tvoje milované deti... svätá Mária matka Božia stoj pri nás ochraňuj nás.... " Farár nakoniec skončil na kolenách a úpenlivo sa modlil.... Jaro Puch v rukách žmolil čapicu a spolu s farárom sa modlili.

Medzi tým úradníčka pobehala známych,  najmä veľkých gazdov, veriacich a sprostredkovala im zlé zvesti. Jano Kurúc akurát vypriahal kone, keď na bicykli doletel ženin bratranec Slavo Hudák a oznámil mu zlú novinu.  Jano vraví: "  Veď pred pol hodinou som u farára skladal drevo :::" a ešte asi nevedel ako sa veci majú.  " Dovypriaham kone, beriem bicykel a idem na faru. "

Na fare sa začali zbiehať dedinčania, niektorí  pešo, iní na bicykloch alebo koňmo. Videli kľačajúceho farára v pracovnom oblečení, kostolníka, ako sa modlia, zo začiatku bol na dvore fary humbuk, ale vidiac modliacich nastalo ticho, ľudia sa pridávali a modlili sa.