Prvý transport s tisíckou mladých 18 - 35 ročných židovských dievčat bol vypravený z Popradu 25.marca 1942 s tým, že idú za prácou. Týmto dňom začala prvá etapa deportácie Židov zo Slovenska do táborov smrti, ktorá trvala do...
... do októbra 1942 a bolo celkovo deportovaných 58 000 Židov s tým, že všetci idú pracovať mimo územia Slovenska. Ukončenie deportácii prestali hlavne kvôli tomu, že slovenským politickým špičkám sa dostali správy / Alfred Wetzler a Rudolf Vrba / o koncentračných táboroch pod velením nacistického Nemecka, kde sústredených Židov systematicky vraždili. Z prvej vlny odvlečených obyvateľov židovského pôvodu do koncentračných táborov sa vrátilo domov 282. Slovensko platilo Nemecku za jedného odsunutého Žida 500 ríšskych mariek, tento poplatok presadil Vojtech Tuka.
Druhá vlna transportov začala po vypuknutí Slovenského národného povstania a okupácii Slovenska nacistickým Nemeckom, keď v septembri 1944 začínajú nové násilné vysídľovania a končia v marci 1945 v počte 13 500 Židov. V Slovenskom národnom povstaní sa zúčastnilo 1650 židovských mužov a žien. Z druhej etapy transportov prežilo 3634 obyvateľov židovského pôvodu. Ak hovoríme celkovo o Slovensku, tak z nášho územia bolo zabitých viac ako 105 000 Židov.
Po Mníchovskej dohode v septembri 1938 nastal rýchly rozpad ČSR a vzniká Slovenský štát v marci 1939 za plnej podpory hitlerovského Nemecka. Protižidovské opatrenia nastali už v roku 1938 po vyhlásení autonómie a trvali až do roku 1945. Židia boli postupne vytlačení zo spoločenského aj hospodárskeho života. Množili sa útoky na židovskú komunitu, keď v Poprade 14.marca 1939 vtrhli do modlitebne členovia Shutzstaffel, podobne to bolo aj v Podolinci, Spišskej Novej Vsi.
28. júla 1940 Hitler pozýva do Salzburgu najmä radikálne pronacistické krídlo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v zložení Vojtech Tuka predseda vlády, Šaňo Mach šéf propagandy a prezidenta Tisa ako hlavného predstaviteľa Slovenského štátu. Salzburské jednanie znamenalo zo strany hitlerovského Nemecka voči slovenskej politike diktát na základoch fašizmu, nacizmu, ktoré v radikálnom krídle Hlinkovej slovenskej ľudovej strany predstavovali Tuka a Mach. Výsledok jednaní v Salzburgu znamenal koniec umierneného krídla v Slovenskej politike, ktorého hlavným predstaviteľom bol prezident Jozef Tiso. Ten musel odvolať ministra zahraničia a vnútra Ferdinanda Ďurčanského, Jozefa Kirschbauna - generálny tajomník HSĽS, Konštantín Čuleň - úrad propagandy, z dôvodu nedostatočnej r a z a n t n o s t i a t v r d o s t i voči Židom. Do významných funkcii na trvaní Hitlera mali zasadnúť radikálni politici Tuka, ktorý sa stal ministrom zahraničia, Mach ministrom vnútra a Murgaš náčelník Hlinkovej gardy. Týmto diktátom zo strany Hitlera môžeme hovoriť o fašistickom, nacistickom nástupe v slovenskej politike. Tento diktát znamenal koniec samostatnej slovenskej politiky, keď Hitlerom boli na Slovensko dosadení nemeckí vládni poradcovia ohľadom židovskej otázky, polície, propaganda, národného hospodárstva. Na základe tohto diktátu musí Slovensko neodkladne a razantne riešiť ž i d o v s k u o t á z k u vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho života.
Roku 1941 bol vydaný tzv. " židovský kódex " podľa ktorého bol pojem Žid vymedzený na rasovom a nie náboženskom základe, v podstate kopíroval súhrn nemeckých protižidovských zákonov. Proti tomuto nariadeniu v októbri 1941 " Memorandom " protestovali slovenskí biskupi. Židovským kódexom nesmeli Židia vykonávať lekársku, lekárnickú, zverolekársku prax, obmedzoval im pohyb v meste, bola zakázaná židovská tlač, Židia stratili poslanecké mandáty, boli zakázané všetky spolky, židovských vojakov preraďovali do pracovných táborov, vodičom odoberali nielen autá, ale i vodičské oprávnenia, občanom pasy, židovskí žiaci boli vylúčení zo všetkých verejných škôl. Formou arizačných zákonov boli Židia postupne zbavovaní svojho nielen nehnuteľného, ale i hnuteľného majetku. Do 1.októbra 1941 boli arizované všetky židovské podniky.
Povojnové súdy bývalých reprezentantov ľudáckeho režimu , vojnových zločincov sa realizovalí tzv. ľudovými súdmi. Za hlavné previnenia sa považovali - podpora fašizmu a Nemecka vo vojne, represie voči odboju. V roku 1946 bol Vojtech Tuka ako jeden z organizátorov rozbitia ČSR, spoluprácu s fašistickým Nemeckom, účasť pri vyhladzovaní Židov na Slovensku Národným súdom odsúdený na trest smrti, podobne bol na trest smrti odsúdený i Jozef Tiso, Alexander Mach na doživotie.
Aj keď sa Slovenská vláda ústami jej predsedu v roku 2021 ospravedlnila židovskému obyvateľstvu za útrapy v rokoch 1938 - 1945, ktoré spôsobil Slovenský štát, nikto nám Slovákom nezmyje večný biľag pri spoluúčasti vyvražďovania nevinných.
