Onen blázen se jmenuje Tomáš Kromka a žije na Slovensku (proto odpovídá slovensky). Ve své zbírce má již přes 1000 exemplářů, velkou část prezentuje online.
Celý rozhovor:
Jaké známe nejstarší pojistné smlouvy?
Údaje ohľadne prvého zachovaného poistného kontraktu sa mierne líšia Niektoré zdroje udávajú poistnú zmluvu z Janova z roku 23.októbra 1347, uloženej v štátnom archíve v Janove, týkajúcu sa námorného poistenia. Iné zdroje uvádzajú ako prvú poistku z Pisy z 13. apríla 1379. Existujú však aj zmluvy z Janova z rokov 1343 a 1329. Každopádne však možno povedať, že išlo poistný kontrakt z Talianska zo 14. storočia, ktorým bola oficiálne dokladovaná poisťovacia prax súvisiaca s námorným poistením. Za úplne prvú dokladovanú poistnú zmluvu sa podľa najnovších výskumov považuje zmluva z 29. októbra 1298 a týka sa obchodnej cesty do Brúg.
Jakou nejstarší smlouvu máš ve své zbírce?
Najstaršia zmluva v mojej zbierke je poistná zmluva na krytie požiarného rizika z roku 1884.
Odkud přišly na území Slovenska první pojišťovny? Existovala i čistě slovenská pojišťovna?
Dekrét z roku 1818 zakazoval na území Rakúsko Uhorska činnosť zahraničných poisťovní, no občanom Rakúsko Uhorska nezakazoval sa poisťovať v takýchto poisťovniach. Až v roku 1819 sa patentom Františka I., povoľovalo poisťovníctvo ako súkromné podnikanie.
Prvé poisťovne vznikajúce na území Rakúsko Uhorska boli 1807, Poisťovacia spoločnosť prístav Komárno, 1811 Vzájomne poisťovacia spoločnosť pre horné Rakúsko v Linci, 1819 Azienda Assicuratrice v Terste a neskor aj ďalšie poisťovacie ústavy. V Česku to boli prvé poisťovne První česká vzájemní pojišťovna založená v roku 1827 a na Slovensku až v roku 1919 a to Prvá slovenská poisťovna účastinná spoločnosť v Bratislave. Dovtedy u nás na našom území pôsobili talianské, nemecké ale aj anglické poisťovne.
O jedinej čisto slovenskej poisťovni sa nedá hovoriť, pretože v každej poisťovni na našom území bol aj zahraničný kapitál. Dá sa ale hovoriť o prevažujúcom slovenskom kapitále a v tom prípade vieme hovoriť o Slovenskej poisťovni účastinnej spoločnosti v Bratislave ako o slovenskej poisťovni. Mimo slovenského kapitálu v nej mali podiel aj První česká vzájemná pojišťovna a Prvá uhorská poisťovňa účastinná spoločnosť.
Co se můžeme dozvědět z historie?
Napríklad, že aj za vznikom poistenia na našom území hľadaj ženu. Konkrétne Máriu Teréziu a neskôr aj jej syna Jozefa II. Za jej vlády sa prvý krát riešila aj právna problematika poistenia. Mária Terézia od svojho nástupu na trón v roku 1740, podnecovala aj pokusy k vzniku poisťovní na území Rakúsko Uhorska, no tieto pokusy boli často označované za ďalšiu formu centralizácie moci a na územiach Rakúsko Uhorska vyvolávali skôr odpor.
V roku 1811 sa podarilo v Všeobecnom občianskom zákonníku prvý krát právne definovať poistenú zmluvu a to tzv, „Zmluvu odvážnu“, keďže sľubovala nádej budúceho neistého prospechu. V zákonníku sa spomínalo poistenie požiarné no nehovorilo sa o životnom poistení. V tom čase panoval názor, že by sa mohli tieto zmluvy využívať na to aby získali alebo zabezpečili pre pozostalých finančný prospech.
V roku 1935, bol v Československu prijatý tzv. Veľký automobilový zákon, ktorý uložil zákonnú povinnosť každému držiteľovi motorového vozidla uzavrieť poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú premávkou motorového vozidla, a to s ktoroukoľvek poisťovňou v Československu, ktorá mohla toto poistenie dojednať.
Alfons Mucha, známy aj ako reklamní grafik pre poisťovňu Slavia, vzájemně pojišťovací banku v roku 1907 vytvoril ucelenú reklamnú grafiku, ktorú používala poisťovňa na svojom merkantile ale tiež na životných poistných zmluvách. Partnerstvo Alfonza Muchu a Slávie vyvrcholilo tvorbou vitrážového okna v pražskej Katedrále sv. Víta, ktoré bolo usadené roku 1931. Vo vitráži je pod Kristom zakomponovaný tiež obraz bohyne Slávie ako emblém poisťovne, ktorá to všetko financovala.
Ešte v roku 1929 venovala jednu vitráž do Thunskej kaplnky v Katedrále sv. Víta aj První česká pojišťovna. Urobila to pri príležitosti 100 rokov od jej založenia.
