Zima stará

Zima stará

Pred bránou jara, zima stará.

Ušmudlaná, zablatená, skrehnutá a bezvládna.

A trasú sa jej kolena,

a sem-tam tíško zastená.

Maj k nej úctu, k starobe,

nerozprávaj o hrobe.

Nenechaj ju bez pochvaly.

Každý bude jednou starý.

Aj keď stratila už vnady,

nepáchaj na spomienkach zrady.

Bola krásna, bola vzdutá,

na vrchole často krutá.

Dnes sa cíti právom biedne,

hľadá zmier a odpustenie.

Počúvaj, už šepká odkaz máju.

Pokornejšiu nepoznáš ju.

Než si sadneš na striedačku,

za sebou vždy necháš značku.

Raz dole, zas do výše,

Život všetkých kolíše.