Z Bruselu sa dozvedáme, že je potrebné vytvoriť fond na ochranu bánk pred krízovými prejavmi. Spolu s klamstvom, aby existenčné problémy bánk neplatili v prvom rade bežní spotrebitelia ... Veď kto iný by to mal zaplatiť? Vždy to zaplatia spotrebitelia! Vždy to tak bolo a vždy to tak bude! Vždy všetko zaplatia ľudia, ktorí sa živia prácou! Prečo teda Brusel navrhuje toto opatrenie?
Samozrejme, vládnucich politických odpovedí je na výber. Ale v skutočnosti je to preto, aby žiaden bankový veľkokapitalista nezbankrotoval! Nevadí, že je to škodca! Je to predsa príslušník nenásytnej, vládnucej tlupy a to stačí! Prečo by mali existovať dobré banky a dobrí bankári? Načo konkurenciu? Veď aj stredovek aj novovek (rozumej socializmus) ukázal, že vedľa seba môžu existovať ako podniky dobré, tak podniky stratové, príživnícke. A šéfovať im môžu hocakí darebáci a trkvasi, šľachtici či komunisti. Akurát tým trkvasom a darebákom bolo treba dotácie na pokrytie škôd a strát. A zároveň tých trkvasov, šľachtu či komunistov, nebolo možné ani kritizovať, ani ináč postihovať! Bolo to spoločensky nežiadúce. A presne toto sa chce uzákoniť pod vedením Bruselu! Z čieho volebného programu čerpá tie nekonvenčné nápady?
Je dokonca možné, že darebáctvo vo finančnom sektore je „trpené“ úmyselne, s cieľom vytvoriť čím väčšie problémy a pripraviť tak pôdu vo vedomí voličov, na prijatie práve takýchto pravidiel na ochranu najväčších vlastníkov, najväčších oligarchov, zároveň aj najväčších darebákov! S víziou, že ide vlastne o ochranu spotrebiteľov a najslabších vrstiev spoločnosti.
Kvalifikovaní a spoľahliví bankári môžu tak akurát škrípať zubami. Presne ako za socializmu. Všetko rovnaké a kto pracuje kvalitne a svedomito, je vlastne blázon. Lebo význam to nemá! No a nikde nie je zaručené, že v Bruseli po prvom úspechu neprídu k „zisteniu“, že ani veľké letecké spoločnosti nesmú skrachovať, ani energetické giganty, ani veľké poisťovne, ani veľké obchodné reťazce, ani veľké automobilky ... a nakoniec možno, ani veľkí finanční špekulanti. Jednoducho žiaden príslušník vybranej oligarchie!
Už aby sme si chystali farbu na 1. májové heslá typu: „Nech žije monopolizmus!“ alebo „Sláva oligarchom!“ A Vy, vážený čitateľ, sa potom netvárte, že som Vám to nepovedal ...
Nová diktatúra úspešne napreduje! Jej strojcami však nie sú proletári! To je snáď každému jasné. Tí iba poslúžia na zastrašovanie laikov a kamufláž pre skutočných strojcov. A iba málokto tuší, z ktorej svetovej strany sa tentoraz blíži. Možno aj z „parlamentnej“. Od demokraticky zvolených, ctihodných zástupcov ľudu. Ale určite príde ako výraz väčších sociálnych istôt a súčasť pravidiel pre vyvážený a dynamický hospodársky rast. Ako súčasť pravidiel pre zabezpečenie ešte šťastnejšej budúcnosti ... A to ani nemusíme hlásať: Oligarchovia všetkých krajín, spojte sa!
