Cyklotúra na Panskú Javorinu

Štart: Nové Mesto nad Váhom ... Bod: Panská Javorina ...  Cieľ: Nové Mesto nad Váhom ... Celková dĺžka: 43,17km ... Celkové Prevýšenie a Klesanie: 1161m ...  Celkový Hrubý čas: 05:00hod. 

Jedného krásneho jarného rána som sa rozhodol, že pôjdem do Kálnice sa pozrieť ako chystajú veci na BIKE Fest, ktorý býva každý rok. Tento krát som sa nechal vláčikom odviesť do Nového Mesto nad Váhom a odtiaľ po ceste do danej obce. Na to že, bolo 7 hodín ráno tak teplota už bola nad 22°C a ja som sa potil jak potkan vo vode :). Prešiel som najhorším úsekom danej cesty a to cez mosty nad diaľnicou. Kopa áut a kamiónov a nebolo to moc bezpečné. Ale ako som tak prichádzal do obce Kálnica ukázal sa mi krásny pohľad na družstvo a v pozadí pohorie Považský Inovec.  

Prešiel som celou dedinku až ku zjazdovke, kde sa nachádza aj daný BIKE park. Pozrel som sa a teraz ma čakalo prvé stúpanie priamo cez zjazdovku na lúky. Musím povedať, že v tom teple mi to išlo veľmi ťažko, ale sám som si to vybral tak som si to aj sám musel vyšliapať :). Ale ten pocit keď som sa dostal na lúku a ten krásny pohľad na Dubové a Bukové lesy a samozrejme to pohorie ach bol to balzám na dušu . Spravil som si tam tri fotky napil som sa a mohol som pokračovať mojej ceste. Ešte ma čakalo veľa ťažkého stúpania. 
 

Po krásnej lúke ma čakal prechod rovinou a sem tam malunké stúpanie cez lesnú cestičku. Tento kúsok bol krásny a tichý, ale dlho to netrvalo. Po cca 2km som počul motorové píle a už ma prešla tá super nálada. Ako inak by to bolo, keby na Slovensku v každom lese neboli počuť motorové píle a autá. Smutná realita tejto doby. 
 

Ale potom to prišlo, ten najťažší úsek celého dňa. Stúpanie ktoré bolo strmé a ťažkým terénom. Malé a veľké kamene, ktoré boli klzké a ostré a do toho aj korene a haluze polámané. Bolo to dlhé stúpanie v ktorom som zo seba dal všetko. Ale bolo to ešte horšie, keď v druhej polovici bol cyklochodník páskou inak nasmerovaný a to tak kde budú preteky v zjazde, takže náročnosť išla ešte hore. A do toho asi 50 metrov o do mňa bežala veľká divá sviňa :).
 

Po náročnom stúpaní som sa dostal ako tak na rovinu, alebo jemné stúpanie, kde sa mi otvoril aj prvý pohľad na blízke okolie, ale jazda bola stále ťažká. Opáskované bolo všetko stále a do toho bordel na chodníku od ťažby dreva. Ale našťastie tam bol aj jeden krásny prechod kde zelené farby hrali peknú hru a ten pohľad sa mi ta páčil, že som si to dal spraviť na fotoobraz vo veľkosti 60x40.
 

V diaľke už vidím môj cieľ a to rozhľadňu. Ale tá cesta cez tú lúku bola katastrofálna samé malé muchy a milión komárov no fuj fuj. Ale to nebolo všetko ak nepočítam muchy komárov a teplo jak v Afrike tak to bolo ešte všetko OK, ale prišiel som ku rozhľadni a tam som to zbadal. Niekde tam bolo hniezdo ôs a bolo ich tam nekonečne. Kedže sa ja tohto hmyzu bojím, alebo skôr mám jemnú fóbiu. (dôvod to je jedno raz som spadol do hniezda divých včiel). Rýchlo som si tam nafotil prístrešok, ktorý tam je menej ako rok a rýchlo som vybehol hore nafotil som okolie a utekal som čo najďalej :). Aj keď viditeľnosť nebola najlepšia kôli oparu, ale aj tak som si to užil.
 

Cestou naspäť ma chytil krátky ale silný dážď, ale cesta dole bola rýchla a extrémna. Kedže tam cez víkend mali byť preteky v zjazde využil som ich trasu a išiel som :). 13km zjazdu v rozbitom teréne bolo náročne a ruky ma boleli že moc :).  Potom ma zase čakala cesta do NM na vlakovú stanicu, ale kedže som mal hodinu času tak som si dal kofolu a pekne som čakal.