Výstup na Rysy (2499 a 2503 m)

Oficiálne otvorenie turistickej sezóny vo Vysokých Tatrách. Ja som si vybral Rysy. Na konci článku bude aj video. 

Po dlhej a krásnej zime prichádza oficiálne otvorenie turistickej sezóny vo Vysokých Tatrách. Neváhal som ani chvíľu a ešte cez týždeň som si vkľude  naplánoval môj výlet do Tatier. Ubytovanie bolo troška náročnejšie nájsť, všetko bolo plné. Ale nakoniec som našiel krásny rodinný penzión v ŠTRBE názvom Kohút. určite toto ubytovanie odporúčam.  Skoré ranné vstávanie bolo príjemné a slnečné, ale hneď z rána teplota vysoká a už som vedel, že dneska to bude zase tepelné peklo, ako celý týždeň. Ale to nebol dôvod na zrušenie môjho výstupu na Rysy. Skôr som sa tešil, že sa v horách ochladím.  Doviezol som sa na Štrbské pleso a po červenej turistickej značke som sa vybral smerom na Popradské Pleso.  

Ale tento krát som Popradské Pleso vynechal a vybral som sa pri rozdvojke hneď po červenej na Rysy. Z popradské plesa podľa tabuľky 3:50hod. Teplota stále stúpala a tak tiež aj výškové metre. Užíval som si piskot vtáčikov a krásne výhľady na tie naše Tatranské štíty. 

Vo výške 1800m začínajú biele fľaky - sneh. Vedel som a išiel som na výstup s tým, že sneh ešte bude, ale popravde nečakal som, že ho bude tak veľa. Ale nebol to žiaden problém ho zdolať. Trocha sa to šmýkalo, ale pomalým, alebo skôr istým tempom sa to dalo zdolať bez problémov. Boli tam ľudia, ktorý mali veľké problémy zdolať snehovú pokrývku, ale verím tomu, že sa nikomu nič nestalo a každý to zdolal ako pán :). 

Prvá snehová prekážka bola zdolaná a teraz ma čaká úsek, kde sú schody a reťaze. Mal som nešťastie, že som práve narazil na starší pár, kde daná pani sa trocha bála a musel som miestami čakať. Samozrejme mi to nevadilo, aspoň som mal čas na fotenie a užívanie si výhľadov. Ale musím pochváliť pani, že to prešla bez veľkých problémov. Milujem úseky, kde sú laná, reťaze, schody a pod. je to zmenenie terénu a trocha hrania sa. 

Už sa dostávam pod farebný oblúk, ktoré majú starú históriu a prvé farebné oblúky, alebo ako to nazvať sa našli v Himalájoch. Neviem prečo načo, ale je to zaujímavé a aj fotogenické. Keď som prešiel oblúkom tak som zbadal tú krásku. Najvyššie položenú horskú chatu. Chata pod Rysmi 2250m .n.m. Nečakajte, že na chate budete mať lacné pitie a jedlo, musíte si uvedomiť, že to tam musí niekto vyniesť a to stojí veľa síl a času. 

Po malej ale krásnej pauze na chate, som sa vybral smerom hore, zdolať ten vrch. Zase tu boli snehové prekážky, ale nelámal som si s tým hlavu. Je to len biele a je to len sneh :). Pomaly ale isto som sa dostal do sedla Sedlo Váha a už som v diaľke zbadal vrch Rysy.  

Ako inak na vrchole bolo veľa ľudí a veľa ľudí ešte aj išlo hore. Tak som troška zvýšil tempo, aby som sa tam nemusel tlačiť a mohol si užiť tie výhľady a spraviť aj nejaké fotky bez tlačenie a prosenie o miesto. Tento posledný úsek môžem brať ako najťažší, ale aj najkrajší.

Samozrejme, aj tento krát musí byť nejaký selfie a aj vrcholová fotka na hraničnom kameni medzi Slovenskom a Poľskom. A partákom na túru bol zase Radler Zlatý Bažant. 

Až cestou dole som si uvedomil, že ma slnko hrozné spálilo. Nejako ma začali nohy štípať, ruky, krk a hlavne hlava. No takto to dopadne, ked nenosím šiltovky a mám holú hlavu :). Ale nevadí studená sprcha a vaňa pár dní bolestí a bude dobre.