…aj tak by sa dala nazvať každodenná cesta k zastávke električky, či metra. Výjdete ráno z vchodových dverí a stačí chvíľka nepozornosti a už sa veziete….kým zdoláte celú ulicu a nedajbože sa pozeráte iba pred seba máte štastia na rozdávanie.
Milujem psov, vyrástla som medzi nimi, ale moji rodičia majú dom a veľkú záhradu…a psi určitú slobodu a hlavne pohyb…To sa ale nedá povedať o dogách, vlčiakoch a brazilských filách čo bývajú na našej ulici…bezprostredne po vykonaní potreby im škrtiaci obojok pripomenie že je čas ísť domov a ich pánko sa ani neunúva odpratať nádielku z chodníka. Nepochopím čo za človeka si kúpi veľkého psa, ktorý vyžaduje jak pohyb, tak určitý priestor do 2+1, 3+1….alebo to je úplne jedno,jednoducho do bytu a ešte mu potom robí problém za svojím psom upratať ulicu…nech sa skúsi na pol dňa zavrieť do kumbálu a ešte sa vydržať nepomočiť.
Keď si kúpi osamelá babka maltezáka alebo jazvečíka, tak verím že jej to može pomáhať pri prekonávaní samoty, ale chovať dogu v byte považujem za zverstvo a nie prejav lásky ku zvieratám.
V roku 2002 bolo na území Prahy registrovaných viac než 74 tisíc psov, skúsme hádať koľko je ich teraz a koľko z nich končí dobytých na ulici iba preto že človek stratil súdnosť…rozmyslite si ešte predtým než si psa kupíte či mu môžete dať všetko čo potrebuje...a to nie je len dať mu nažrať a nechať ho pravidelne vycikať sa pred vchodom, lebo keď pri predstave ako každé ráno trpezlivo vstávate o šiestej a idete sa s ním prebehnúť do parku pociťujete nevôľu…kúpte si radšej škrečka.
