Marilyn Manson dokázal nevídané, zjednotil hudobných kritikov a rozdelil svojich poslucháčov…
S veľkým zaujatím som sledovala včerajšie recenzie na koncert Marilyna Mansona, ktorý bol v stredu a najzaujímavejšie na nich bolo asi to, že sa všetci kritici zhodli, že by sa mal vrátiť do hrobu…ja ich skôr podozrievam, že v tom kvante hudby čo sledujú sa už nad niektoré veci nedokážu povzniesť a berú vážne to čo tak nikdy myslené nebolo.
Manson sa nikdy netajil tým, že jeho prejav je značne extrémny preto aby nastavil zrkadlo…nech si už každý preberie komu a prečo…ale zafungovalo to…minimálne v Amerike na 99 %. Ortodoxní katolíci s hrôzou zistili že si jeho album kupujú práve ich deti…robili mu zadarmo reklamu svojími protestmi a nezmyselnými petíciami…jednoducho sa postarali s božskou precíznosťou o to aby všetci vedeli kto je Marilyn Manson….ale spät k recenziám…
Článok uverejnený na Novinkách sa snáď ani nedá nazvať recenziou…narýchlo zbuchaný text na úrovni 13-násť ročného školáka so širším všeobecným prehľadom…čitateľ nemal šancu si urobiť obrázok o koncerte, pretože je dosť možné že autor tam ani nebol, ale nechal si o tom porozprávať z pravej ruky...alebo skôr z ľavej .
Zaujímavo sa svoju recenziu snažil pojať pán Vlasák, ktorý sa vcítil do skalného fanúšika sklamaného jeho idolom, čo vyznelo koniec koncov trochu od veci….. že sa kapela rozhodla do playlistu zaradiť dve coververzie bral autor ako absenciu výraznych a silných skladieb v Mansonovej diskografii. Toto tvrdenie považujem za obzvlášť silné vzhľadom k jeho takmer 20 ročnej kariére…myslím, že keby sa vybral pokojne o mesiac na Greatest Hits Tour tak ten koncert by trval minimálne tri hodiny a mal by čo robiť aby to všetko stihol.
Čo sa stredajšiemu koncertu nedá rozhodne uprieť je, že za Mansonom stojí veľmi slušná kapela a Tim Skold je neobyčajne talentovaný gytarista. To že Manson vdýchol život androgydnej postavičke mu dáva právo s ňou nakladať ako sa mu ráči…vždy vedel vynikajúco zúročiť svoje pôvodné povolanie hudobného novinára, vždy presne vedel čo chce novinár počuť a že mu to všetci žrali v hone za senzáciami, iba dokazuje akí obmezení dokážeme byť. Z čoho sa mu už musia ježiť chlpy na zadku je, ako sa večne novináři obzerajú za jeho spoluprácou s Reznorom z NIN… človek pri tom už škrípe zubami.
Málokto vyzdvihne jeho vynikajúce texty, ktoré poukazujú, že pod povrchom „pseudoantikrista“ sa schováva veľmi nadaný básnik a textár. Vytvorením Marilyna Mansona a jeho hororového, obscénneho sveta iba vystrelil svoju poéziu do nepoznaných dimenzií.
Chce to jednoducho iba trochu nadhľadu, jeho prezentácia na pódiu nie je žiadna filozofia, je to show a jeho alter ego sa vyvíja rokmi tak ako on sám, snáď mu nikto nemá za zlé že na pódiu nepodrezal jahňa alebo neobťažoval niekoho z ochranky.
