Modrá, jemne rasistická

-Mami, kto je to rasista?- -Ten, kto nemá informácie.- -Je pravda, že niekde žijú ľudia s bielou farbou kože?-  

-Áno, ale niektorí majú aj žltú alebo čiernu pokožku.-

-A tí bieli sú ako mlieko?-

-Nie srdiečko, zväčša sú skôr ružoví.-

-Skutočne sú ľudia 99% opice?-

-Podľa DNA áno, ale my im to nehovoríme, lebo veľa z ich by stratilo zmysel života.-

-Mami a prečo sme my modrí?-

-Neviem, máme inú DNA.-

-Majú nás ľudia radi?-

-Nevedia o nás, žijeme tu v Karpatských Bukovských pralesoch už tisíce rokov. Z každej strany nás chráni príroda. My pozemšťania nekomunikujeme s ľuďmi, iba ich pozorujeme a doteraz sme ich nepochopili.-

-Skutočne sa nikto s nimi nestretol?-

-Ale áno, tvoj dedko.-

-Prosím, prosím, prosím.-

-Tak dobre. Raz ráno išiel tvoj dedko podojiť medvedice. Tvoja babička zabudla, že mu kozie mlieko spôsobuje hnačky a uvarila mu z neho na raňajky kašu. Chudák dedko, tak súrne potreboval na záchod, že zabudol na zvýšenú opatrnosť. Povedal si, že aj tak sem nikto nechodí. Práve vtedy tam zablúdili nejaký dobrodruhovia, alebo turisti, neviem čo to bolo. Hrozne sa ho zľakli. Jeden kľakol na kolená, prežehnával sa a kričal: zázrak, anjel sa mi zjavil! Druhý: Nie to je Yety! Rovnako vystrašený dedko v tak hroznej situácií im doslova musel ujsť. Našťastie ľudia využívajú iba malinkú časť svojho mozgu a taktiež schopností. Takže boli presvedčení, že to bol obrovský záblesk, ktorý im zmizol. Oni tam postupne začali chodiť znova a znova! Niektorí tam nosili kvietky. Chápeš to? Čo je náš dedo poľný zajac? Nakoniec naša rada Starcov rozhodla, že tam začneme venčiť naše medvede. A bol pokoj.-

-Jéj tí sú smiešni, kto by sa mál medveďa ?!-

-Ale teraz už spať! Dobrú noc.-

-Dobrú noc.-

O niekoľko rokov neskôr.

-Vnúčik čo ťa trápi?-

-Ale babi, chcel by som vedieť viac o ľuďoch. Nebaví má ich iba pozorovať, čo keď sú iní ako to navonok vyzerá?-

-No z času načas je niekto vysielaný von, aby zistil aké to tam je. A či už nastal čas, aby sa naše kultúry spoznali. Ak cítiš, že si to ty, požiadaj o veštbu slepého Antona. Je práve spln. Dohodni si s ním stretnutie pri našich 200 ročných bukoch. Jedine tam ti môže odobrať zopár schopností, aby si zapadol.-

-Že ma to skôr nenapadlo!-, pozrel na rysa, ktorý sa jej obtieral okolo nôh a olizoval jej z rúk zvyšky nejakej dobroty. Miloval tú rodinnú pohodu, ale ucítil volanie človečiny. To volanie bolo silné, zájde za slepcom a podstúpi veštbu.

V noci počas splnu pri posvätných bukoch.

Slepý Anton prehovoril: -Daj mi ruku.-

Poslušne mu ju podal. Mal divný pocit, ešte nikdy sa nezúčastnil posvätnej veštby, hoci už o tom niečo od žien počul.

-Tak ty chceš ísť s takým osudom medzi ľudí?-

-Áno, chcem-

-A vieš, že využívajú iba časť svojho mozgu?-

-Áno chcem, túžba po poznaní, je silnejšia ako ja. Obávam sa, že bez ohľadu na to čo mi povieš, sa tam pokúsim ísť.-

-Tak čo tu robíš?-

-Čakám čo na tvoju veštbu-

-A kto ti povedal, že viem veštiť?-

-Nerozumiem ti-

-Všetci si o mne myslia, že keď som slepý a mám zvýšenú schopnosť vnímať zvuk a cit pre hmat, tak že viem veštiť. Odpozorovali od ľudí.-

-Takže ty to nevieš?-

-Samozrejme, že nie. Ale našim ženám sa to páči.-

-A kto ma teraz pripraví na cestu do sveta ľudí?-

-No samozrejme, že ja. Na to aby si zapadol medzi nich, musíš otupiť svoj mozog. Tu som ti navaril nejaké drogy, zaručene po nich povedané ľudským jazykom osprostieš. A hlavne prestaneš pre nich žiariť. Drogy užívaj pravidelne, lebo sa ti obnoví činnosť mozgu a vrátia tvoje schopnosti.

-To je celá príprava?-

-A čo by si chcel? Aby som okolo teba tu tancoval, alebo nedajbože zabil nejaké zviera? No fuj, ty si nechutný. Vráť sa skôr, ako sa ti minú všetky drogy. Spôsobil by si veľa rozruchu medzi ľuďmi a mohli by ťa zabiť. A hlavne, nie že ťa napadne povedať ženám pravdu o veštení! Tvoja babka mi po každej dá výborný kozí syr.-

-Anton a ako si vlastne prišiel o zrak?-

-Ochutnal som svoju prvú uvarenú drogu. Prečo?-

Každý kto pocítil volanie, vie že musí ísť za svojím vnútorným hlasom. Z volania sa stane vášeň a vtedy už nie je na výber. Vedia to ľudia, a vedia to aj pozemšťania. Náš hrdina išiel, videl, občas dopadol ako dopadol. Ale bol šťastný, že to skúsil a nemohol nič nikomu vyčítať, hlavne nie sebe. Keď sa spamätal, zvolal radu starších a živo diskutovali.

-Nemal si problém s modrou farbou?-

-Jedine na východnom Slovensku.-

-Ružoví, čierni, alebo žltí?-

-Nie v takom zmysle. Keď ma zbadali chlapi na práci v lese, tak iba kričali: Pozrite, ten nám nejako modravie, určite mu je zima. Nalejte mu niekto! No a v kuse do mňa liali nejaký destilát. Aj keď som im hovoril, že mi je horúco, tak som sa im zdal nejaký modrý. Strávil som s nimi pár dní, odchádzalo sa mi od nich ťažko, preťažko.-

-A recept nemáš?, oblizol sa Anton-

-Ešte nemáš dosť?!- Okríkol ho múdry starec.

-A v krajine s 50 hviezdičkami si bol?-

-Jasné, že som bol, aj keď odletieť tam z Bratislavy s modrou kožou a falošným pasom a ešte im tvrdiť, že som z Kambodže, bolo pre mňa veľmi problematické.-

-Ale vy ste hovorili, že mám vyrobiť pas z krajiny neznámej pre Slovákov!- Bránil sa najmladší člen rady.

-Neboj, tie doláre si vyrobil lepšie ako ich skutočné peniaze, veľmi mi pomohli, aj keď vláčiť sa s kufrom plným papierov, bolo trocha nepraktické, lepší by bol asi ruksak -

-A zistil si, prečo tak krátko žijú?-

-Myslím si, že dlhý život ich nebaví a tak si zámerne pridávajú do jedla jedy-

-Jedy?!-

-Volajú to Éčka, lenže oni si Éčkom označili aj zdraviu prospešné látky a tak majú všetci chaos a nikto nevie, ktoré Éčko práve konzumuje. Samozrejme, pridávajú si do jedla aj iné, pre svoj žalúdok škodlivé látky. Jednoducho fuj! -

-A čo cenzúra?-

-No musím ťa sklamať, tých 50 hviezdičiek nepredstavuje vycenzurované ženské prsia, aj keď ľudia radi pekné veci prekrývajú práve hviezdičkami, aby si ich každý lepšie všimol.-

-Zistil si, na čo slúžia chlapom prsia?-, začul za sebou babkin hlas.

-Madam, dnes máme pánsku radu. Vaša a spoločná bude inokedy, prosím nechajte nás riešiť dôležité otázky.-

-Ale veď dobre, ja som iba chcela povedať vnukovi, že nech príde na obed.- Odišla.

-A už keď sme pri tom, synak, prečo majú ľudskí chlapi prsia?

-Neviem, možno to nosia ako pamiatku, že vznikli v žene.-

Náš modrý hrdina, čerstvý abstinent, musel pozemšťanom ešte odpovedať na veľké množstvo otázok, až kým neprišla posledná.

-Myslíš si, že už nastal čas aby sa naše kultúry spojili?-

-Obávam sa, že nie. Či som bol medzi ružovými alebo čiernymi, či žltými, jedno majú spoločné. Hrozne sa správajú k prírode. Videl som bezhlavo rúbať storočné stromy. Videl som v Afrike stromy obalené odhodenými igelitovými sáčkami. Videl som v Ázii pobrežie zamorené plastovým odpadom. Oni zabudli, že sa dali dohromady a začali žiť spoločne preto, aby sa im ľahšie prežilo v prírode. Vystavali si obrovské budovy, vytvorili celé systémy, ktorými si zaplnili život. Zabudli na svoju 99% podstatu. Často sú nešťastní a netušia, že im v toľkom betóne iba chýba slnko, zeleň, voda.-

Sedeli a dlho mlčali.

-A čo dnes varila tvoja babička?-, opýtal sa slepý Anton.

Vstali a vybrali sa k nej.