Krutoprísne som sa zamyslela... a nebolelo to

Kam sme sa to preboha narodili? Do koho sveta? Žijeme v bábkovom divadle a každú noc nás niekto odloží spinkať do škatuľky aby nás zase ráno mohol vybrať a zametať s nami po javisku, tak ako sa mu práve zachce. Ráno nám umyjú zúbky, tou zubnou pastou a tou zubnou kefkou, ktorá je podľa nich tá vhodná  a podľa ktorej by sme mali mať správne biele zuby. Učešú nás presne tak aby to vyzeralo, že každý z nás má slobodnú vôľu a presvedčili nás o tom, že sme takí odlišní a takí jedineční. Oblečú nám krásne šaty alebo šaty, ktoré si vraj zaslúžime, také šaty, ktoré vystihujú nás, náš pôvod, zdôrazňujú čím sme, čo robíme a hlavne pre koho. Na nohy nám dajú topánky aby sme im mohli vyšliapať ich chodník a do rúk nástroje, ktoré na to budeme potrebovať.

A tak sa začína nový deň. Vhodne slnečný, vhodne daždivý, vhodne zasnežený či vhodne smutný a bežný. Mnohí ideme do škôlok, do škôl základných, stredných či vysokých alebo dokonca do škôl tretieho veku, do práce, z práce, do nemocnice, domov, do kaviarne, do pôrodnice, na dovolenku, z dovolenky, na prechádzku so psom, k zubárovi, k ortopédovi, na rannú omšu, do obchodu, túlať sa preplnenými ulicami, ukryť sa niekam pod most a prečkať deň, ísť plávať, behať, cvičiť, prebaľovať deti, nachytať manžela, zachrániť vtáčika so zlomeným krídlom, pustiť si ranné správy, zapnúť práčku či hriankovač. A potom. Potom každý jeden z nás pôjde prežiť deň, kedy bude musieť  behať po úradoch, vypisovať papiere, rozmnožovať ich, posielať ich ďalej, ale hlavne ich všetky podpísať.

Meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo topánok, konfekčné číslo, obľúbená farba, jedlo, miesto, hudba, film, myšlienky iných, to všetko od vás niekto chce vedieť a vy im tie informácie s ochotou ponúkate, prezrádzate a posúvate, lebo sa vám páči ako sa všetci zaujímajú. A niekedy ani len nikoho nenapadne, že prečo má plnú schránku poštových zásielok od firiem, ktoré nepozná, práve na svoje meno. Prečo vám niekto telefonuje a chce od vás informácie na svoj prieskum, prečo odovzdávate svoje informácie niekomu koho nepoznáte a predsa mu dôverujete, prečo si nikdy poriadne neprečítate, čo vlastne podpisujete? Pretože vás a nás všetkých presvedčili o tom, že to vlastne nie je nutné, že my sme tí, čo sa nemusia ničoho báť, že sme to naozaj práve my, čo o sebe rozhodujeme. Ale nič nie je tak ako sa nám na prvý pohľad zdá. Ale kto v dnešnej dobe byrokratickej mašinérie má čas na to aby sa zastavil a poobzeral okolo seba a uvedomil si, že je naozaj len jednou malinkou súčasťou obrovského systému, ktorý riadi niekto, komu na nás absolútne nezáleží. Nezáleží mu na tom či je niekto chorí alebo či má niekto, čo vložiť do úst, či práve teraz zomierajú deti. A prečo mu vlastne na tom nezáleží? Pretože on je ten, čo rozhoduje o tom, koľko nás dnes zomrie a koľko ešte nechá žiť. No ešte stále nemá takú moc aby sa na nás všetkých mohol pozerať po jednom, ale nikde nie je napísané, že sa to raz nestane.

A prečo to všetko vlastne? Kvôli moci? Peniazom? Je to naozaj to, čo hýbe svetom? Čo nás robí šťastnými? Je to to, čo potrebujeme nevyhnutne? Musí byť človek takým chamtivým, bezohľadným  a bezcitným manipulátorom? Akú rozkoš mu poskytuje dívať sa na svet, ktorý sa pomaly, ale iste rúti do záhuby jeho pričinením? Číre bláznovstvo alebo len presvedčenie, že on sa konca nedočká? Milióny otázok a namiesto odpovedí len dohady a more ďalších otázok, ktoré vyvolávajú zase ďalšie dohady. A čo nám pomôže zmeniť to? Čo nám dá našu individualitu späť? Revolúcia či smrť?