Jedna malá paranoja

Veľa ľudí túži po tom aby sa sny stali skutočnosťou. Ja však dúfam v pravý opak. Ak dokážete vnímať svet okolo seba, správanie ľudí a tie jemné náznaky, ktoré tvoria niekedy veľmi znepokojivý celok, tak môžete veľmi ľahko uhádnuť ako príbeh skončí. A možno sú moje obavy väčšie a silnejšie ako skutočnosť sama....

- Je tu zima. - zašepkala a vlhká para jej pomaly stúpala od úst.

- Zapadli sme. - sucho poznamenal a pritiahol si bundu ku krku.

- Tak to je výborné. Odtiaľto sa len tak nedostaneme. Au bolí ma hlava. Paráda… A tečie mi krv.

- Jeden z trámov ťa trafil do hlavy, spala si asi hodinu, myslím. Trvalo mi dlho kým som sa k tebe dostal. - skvelé! Hovorila si v duchu. Nie je nič lepšie ako skončiť v zrútenej chate bez pomoci.

- Ukáž pozriem sa ti na to. - sadol si k nej bližšie a pohladil ju po vlasoch. Prešiel jej mráz po chrbte a rýchlo sa odtiahla.

- Nie dík to je v pohode, už to tak netečie. Musíme vymyslieť ako odtiaľto von, inak zmrzneme. Už teraz mi nie je dobre.

- Hľadal som cestu, ale budeme musieť počkať na pomoc. Určite nás už hľadajú. Všetko je zavalené, sami nemáme šancu. Poď sem, zahrejem ťa. - znovu sa k nej priblížil a objal ju.

- Môžeš mi vysvetliť čo robíš? - snažila sa z jeho objatia dostať.

- Nič, len nechcem aby ti bola zima. Tak sa nehraj na hrdinku.

- Láskavo ma pusť, až taká zima mi nie je.

- Ale no ták, uvolni sa, máme na seba veľa času.

- Pusť ma! - začala sa ho naozaj báť. Odtláčala ho od seba a on ju nechcel nechať tak. Držal ju stále silnejšie a snažil sa ju pobozkať. - Prestaň! Ty si sa úplne zbláznil!

- Myslel som, že to chceš. Stále si bola taká milá. Čo mali potom znamenať tie úsmevy a toľko pozornosti? Tak sa teraz netvár, že som ti ukradnutý!

- Ty nie si normálny! To už nemôžem byť na nikoho ani milá alebo čo? Keby som vedela, čo ťa napadne, tak ver tomu, že sa s tebou ani nebudem baviť. - jeho objatie povolilo. Bolo jej pri ňom viac než nepríjemne a bolesť hlavy ju neopúšťala. - Teraz by sme sa mali konečne odtiaľto vyhrabať. Nejaká cesta von tu bude.

- Môže sa nám to celé zrútiť na hlavu.

- To mi je úplne jedno. Ja idem von. Ty si tu zostaň ak chceš.

Takto to dopadne, keď máte vo vnútri nejaké podozrenie, či obavu z nejakej situácie, ktorá môže nastať a takto sa to vyhrotí v obyčajnom sne. Ten môj sen však spôsobil totálnu paniku a stres. No možno som len paranoidná a nahováram si niečo, čo sa ani nestane. A kiežby nestalo. No je zaujímavé ako obyčajný sen dokáže meniť správanie a vnímanie reality, ak dokáže rozhýbať predstavivosť až to nie je zdravé. Ale je dôležité uvedomiť si kde sú hranice. Preto je dobré byť nad vecou a počkať ako to všetko dopadne či nedopadne. Každopádne ak sa realita len trochu priblíži snu, tak nastane problém.