Čas kedy mi to nemyslí

Mnohí by tvrdili, že mi to nemyslí nikdy :), tak to budem formulovať tak, že môj mozog vypína s príchodom leta. Vždy to bolo podmienené tým, že skončila škola, nebol žiadny stres a v podstate človek nemusel riešiť a myslieť na nič podstatné. Jedine, že či ideme na pivo alebo ideme na pivo ;)

A je to o to horšie, keď sa človek v práci chce venovať tejto "ťažkej dileme", ale nemôže, pretože musí pracovať. A pracuje sa mi teda ťažko. Vzduch v kancelárii je teplý, suchý a nepríjemný. Od rána počujete len hromadné klikanie myší a ešte monotónnejší zvuk vetráku, ktorý vás ofúkne každých päť sekúnd len tak akože mimochodom. K tomu vám prichádzajú požiadavky, ktoré musíte splniť a ďalšie a ďalšie veci, pri ktorých sa musíte realizovať. Ale ako sa sústrediť na prácu, keď sa potíte, opúchajú vám prsty na rukách a ste smädní, aj keď sa neustále nalievate vodou. V tomto momente som malátna ako po fľaši vína, samovolne sa mi zatvárajú oči a mozog prechádza do úsporného režimu.V takomto prípade je pre mňa ťažké odpovedať aj na úplne banálne veci. Páčilo by sa mi keby niekto prišiel a povedal: "Tak je teplo choďte domov." Zázrak sa, ale nekoná. Tak len sedím a moja produtivita práce sa roztopila ako čokoľvek na tomto slnku.

Ideálna by bola "nútená" aspoň mesačná dovolenka pre každého. Ja viem, že to nie je možné, ale rovnako nie je možné dobre a aktívne pracovať v týchto teplotách. Teplo mám rada, nevadí mi keď je viac ako 30°C, ale len v prípade, že ležím pri vode. Kancelária na to nie je stvorená. V prímorských krajinách veľmi dobre vedia prečo majú siestu. A takáto zmorená z tohto "hicu" ani neviem, čo povedať alebo ako logicky a vecne ukončiť túto zúfalú túžbu po čerstvom a sviežom vzduchu. Neostáva mi nič iné len prežiť toto tropické kancelárske leto a začať sa tešiť na jeseň kedy mi môj počítač v hlave začne zase naplno pracovať. Ale momentálne: Nech žije víkend a chladené čokoľvek :)