Zvláštna krása cisárskeho Schönbrunnu

Vodičkův průvodce po Vídni, protože nejen Stephansdomem, Hofburgem, Schonbrunnem a Belvederem je Vídeň zajímavá

Poruším pravidlá recenzií, aj turistických sprievodcov a odpoviem na otázku: Prekvapia návštevníka interiéry Schönbrunnu niečím výnimočným? Nie. Naozaj nie. Nedajbože, ak ste videli iné vladárske sídla. Sú interiéry Schönbrunnu niečím zaujímavé? Áno.

Sedliacky dvor a cisársky palác

Boli časy, keď zámok Schönbrunn býval vzdialený od mesta Viedeň 6 km. Obklopený poľným revírom a zverincom s poľovnou zverou (nie ZOO! Tá pribudla o trochu neskôr, hoci je najstaršia v Európe). Ale, aj tomu poľovníckemu zámočku predchádzala usadlosť známa ako Katterburg. V 14. storočí, mnísi z opátstva Klosterneuburg, tu prevádzkovali mlyn na obilie, poľnohospodársky dvor a vinohrady. Iba vlastníctvo sa zmenilo v roku 1569. Obytný dom, vodný mlyn, maštaľ, záhrada a ovocný sad prešli do vlastníctva cisára Maximiliána II. Na začiatku 17. storočia, údajne po vyplienení hospodárstva maďarským vojskom (pravdepodobne v roku 1605 počas povstania Štefana Bočkaia) sa hospodárky dvor dostal do rúk cisára Mateja II. Habsburského. Nepodľahol žiadnemu budovateľskému zápalu, len počas poľovačky v roku 1612 tu našiel prameň vody. Dal mu meno Schöner Brunnen (“Krásna fontána“). Skrátene Schönbrunn. To už akoby sme boli v súčasnosti! Nie sme.

Eleonora von Gonzaga, vdova po cisárovi Ferdinandovi II. bola tá, ktorej budovateľská iniciatíva pretvorila toto miesto. Okolo roku 1642 dala miesto hospodárskych budov postaviť château de plaisance a miesto premenovala z Katterburgu na Schönbrunn. V roku 1683 sa „hrad potešenia“ a jeho poľovnícka obora stali obeťou drancovania tureckých vojsk.

Až na konci 17. storočia sa cisár Leopold I. rozhodol, že panstvo prenechá svojmu synovi a dedičovi Jozefovi a dá mu postaviť honosné nové sídlo. Na odporúčanie šľachtických mecénov pozval na viedenský dvor rímskeho architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlach. Ten cisárovi predložil súbor návrhov na nový palác, projekt nazvaný Schönbrunn I. Fischerov návrh sa trafil do Leopoldovho vkusu. V roku 1689 ho za odmenu vymenovali za učiteľa architektúry následníka trónu a ďalej sa tešil skvelej kariére ako architekt cisárskeho dvoru a rakúskej šľachty.

Stavba sa začala v roku 1699

Skôr ako sa stavba začala, plány sa zmenili. Príliš vysoké finančné náklady spôsobili, že pôvodné miesto stavby sa prenieslo z vyvýšeniny, na ktorej dnes stojí Gloriette (kolonáda podobná Kolonáde na Rajstne v Lednicko-valtickom areáli), do dnešnej polohy v päte terénnej vlny. Návrh sa ešte trochu zmenil a palác získal na pompéznosti. V roku 1700 bola hotová a obývateľná centrálna časť. Španielsko-rakúska vojna (známa ako Vojna o španielske dedičstvo, 1701-1714) spôsobila škrt investičnej výstavbe. Nepokračovalo sa. Až naša, teda rakúska cisárovná, Mária Terézia, v rokoch 1742 – 1743 zasiahla do stavby. Povolala do práce architekta Nicolausa Pacassiho a počas troch stavebných etáp, Schönbrunn nadobudol spolu so záhradou, takmer dnešnú podobu. Ku koncu 18. storočia. Konkrétne do roku 1780, kedy Mária Terézia zomrela. Mimochodom, v zámku je tzv. Napoleonova izba. Napoleon Bonaparte ju využíval na nočný odpočinok v rokoch 1805 a 1809.

Ibaže ďaleko pred ním, v nej laškovala Mária Terézia s manželom Františkom I. Lotrinským. Vo všetkej úcte k tejto osvietenej panovníčke, nesmieme byť príliš prudérny pri posudzovaní jej sexuálneho života s manželom. Spolu sa dopracovali k počtu 16 detí.

Potom prišiel Franz Josef a legenda Sisi

Byť predposledným Habsburgom na rakúskom tróne a byť predposlednou cisárovnou v Rakúsko-Uhorskej monarchii, by zabezpečilo ich predstaviteľom určite miesto v učebniciach dejepisu. Ibaže František Jozef a Alžbeta Bavorská, by sa aj bez toho stali nezabudnuteľnou dvojicou. On, najvyšší úradník svojej monarchie, ktorého heslo znelo Viribus unitis (spoločnými silami), ona, krásna anorektička s psychickými poruchami, dcéra bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa. Pre naše rozprávanie je dôležité, že František Jozef I. sa tu narodil a tu aj zomrel (21. 11. 1916). Počas svojho života obnovil starý rokokový dekor paláca a architektonické úpravy ukončil v roku 1870.Od tohto roku už zámok neprešiel žiadnymi zmenami. Hoci mnohí (aj pôvodní knižní sprievodcovia) svorne uvádzajú, že počas prehliadky paláca uvidíte komnaty a izby Alžbety aj Františka, cudne mlčia o Františkovej smrteľnej posteli a fotografii s jeho zosnulým Veličenstvom.

Schönbrunn v okovách svetových vojnových konfliktov

Nemali by sme sa pripútať k predstave, že Schönbrunnu sa dotkli len horúce vojnové konflikty. Svoju úlohu zohral aj v Studenej vojne po roku 1945.

11.novembra 1918 tu Karol I. Habsburský (pre mňa nepochopiteľne vyhlásený za svätého) podpísal manifest, ktorým sa stiahol z riadenia vládnych záležitostí Rakúska, ale nezriekol sa trónu. Rakúska republika mala svojho cisára, ale cisár nemal svoju Rakúsko-Uhorskú monarchiu.

Po 2.svetovej vojne zámok zrekvírovali víťazné mocnosti a v rokoch 1945 – 1955 slúžil ako kancelárske priestory pre britskú delegáciu pri spojeneckej komisii pre Rakúsko a pre veliteľstvo britskej vojenskej posádky vo Viedni.

V roku 1961, teda v čase Studenej vojny, sa tu osobne videli Nikita Chruščov (v drese Sovietskeho zväzu) a J. F. Kennedy (35. prezident USA). Stretnutie, ktoré bolo plánované ako konverzačné stretnutie predstaviteľov nezmieriteľných táborov, sa zvrtlo na tému Berlín. Východný a Západný. Pod kontrolou Západu, pod kontrolou Východného bloku. Kennedy údajne uviedol, že to bolo jedno z jeho najhorších stretnutí v živote. Chruščov mu vo viacerých otázkach Studenej vojny nadával. Pri Nikitovom temperante sa môžeme čudovať, že sa nevyzul a nevytĺkol ho s topánkou. Pamätným sa stal Kennedyho výrok pre denník Time: „Hovoril som o tom, ako môže jadrová vojna zabiť 70 miliónov ľudí za 10 minút a on (Chruščov) sa na mňa iba otočil, ako keby chcel povedať – no a čo?“ Dva mesiace po stretnutí vo Viedni, Sovieti v Berlíne postavili múr. Padol na jeseň roku 1989.

Zeleň, ktorú rakúski pamiatkári nechránili, ale UNESCO, áno

V roku 1964 došlo k akémusi súdnemu sporu medzi rakúskymi pamiatkármi a vlastníkmi pamiatok. Rozsudkom bolo povedané, že podľa rakúskeho Federálneho zákona o ochrane pamiatok, chránených z dôvodu ich historického, umeleckého alebo iného kultúrneho významu (zákon o ochrane pamiatok – DMSG) č. 533/1923 nie je možné historickú zeleň (napr. parky). Problém sa premietol dokonca do návrhu na zápis Schönbrunnu na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 1995. Rakúšania viac menej prosili komitét so sídlom v Paríži, aby UNESCO ako pamiatku zapísalo do zoznamu v objektovej skladbe: palác a záhrady. Podarilo sa. Problém ochrany zelene v Rakúsku vyriešili v roku 1999 prijatím novely ich pamiatkového zákona (novela bola publikovaná v roku 2000).

Ak som k interiérom Schönbrunnu nebol príliš zhovievavý, opačný pohľad mám na zeleň a záhradu. To je zážitok! Pastva pre oči. Vo Viedni sa opakovane môžete stretnúť so slovným spojením Gesamtkunstwerk (všeumelecké dielo, vyrovnaná syntéza hudobno-dramatickej, slovesnej, hereckej, tanečnej a výtvarnej zložky). Samozrejme, že Viedenčania označenie už dávno nespájajú len s divadlom a hudobnou produkciou. Stretnúť sa s ním môžete na takých miestach, že nadobudnete pocit, že už neviete, o čo ide. Nedajte sa spochybniť! Pozrite si záhradu Schönbrunnu a bude vám to jasnejšie nad 38 a pol slnka. Občas mám pocit, že to ťažko vysloviteľné označenie vymyslel Richard Wagner špeciálne pre metropolu Rakúska. Aby sa mali domáci, čím pýšiť. V tejto záhrade bezpečne funguje.

Autorsky sa na záhrade a jej sochárskej výzdobe najvýraznejšie podpísali nemecký dizajnér Johann Wilhelm Beyer, sochár Johann Baptist Hagenauer, Johann Ferdinand Hetzendorf von Hohenberg a Wilhelm Beyer. Mená si pravdepodobne nezapamätáte, ale pohľad od Neptúnovej fontány v spodnej časti kopca, ktorého vrcholu dominuje kolonáda Gloriette, to sa vám v pamäti uloží ako na najkvalitnejšom úložišku výpočtovej techniky. Vo fontáne bezpečne spoznáte Neptúna s trojzubcom, za pohľad však stojí aj dáma po jeho pravici. Kľačiaca bohyňa Thetys. Svoje meno dala pravekému oceánu, ktoré dominoval strednej Európe od mladších prvohôr až do začiatku treťohôr. Mimochodom, Gloriette pripomína víťazstvo vojsk Márie Terézie nad pruským vojvodom Fridrichom Veľkým v r. 1757 pri Kolíne.

Sochy v záhrade Schönbrunnu vznikli medzi rokmi 1773 až 1780. Ústredný parter ich lemuje 32 v životnej veľkosti. Spodobujú zväčša rôzne božstvá a cnosti. Mnohé ďalšie sochy sú na menej exponovanej ploche parku a dopĺňajú ich ďalšie fontány a bazény. Plus legendárny skleník s tropickými palmami a Zoologická záhrada (otvorená 1752), ktorá je najstaršou verejnou záhradou tohto typu na svete (samozrejme prístupná úplne iným vstupom s osobitným vstupným).

Ku koncu 2. svetovej vojny do areálu Schönbrunnu spadlo viac ako 270 bômb. Obnova trvala až do 50.-tych rokov 20. storočia.

Pred návštevou

V už spomenutom návrhu na zápis Schönbrunnu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sa tento porovnáva s Versailles vo Francúzsku, Würzburskou rezidenciou v Nemecku, palácom Drottningholm vo Švédsku a zámkami Augustusburg a Falkenlust v nemeckom Brühl. Úradný dokument takéto porovnanie znesie. Ja by som vás pred ním varoval. Interiér Schonbrunnu je krásny. Ibaže s očakávaním, že uvidíte niečo cisársky výnimočné, vám môže priniesť sklamanie. Jeho historická hodnota „miesta, ktorým kráčali dejiny“ je nedoceniteľná. Tými priestormi kráčali osobnosti, ktoré sa podpísali pod udalosti, ktoré ovplyvnili beh sveta. Takto ich treba vnímať. Neobvykle vysoké vstupné (v roku 2025 to bolo 34 eur) môže odradiť od návštevy. V tom prípade si treba povedať, že nie je čo ľutovať. Návšteva záhrady je niečo iné. Navštíviť ju, je žiadúce. Bez ohľadu na vstupné. To je Viedeň, cisárska Viedeň. Tak, ako ju chceme vidieť a pamätať si.

Aktuálne informácie

https://www.schoenbrunn.at/en/

Vstupné

Interiér paláca

Dospelí: € 34.00 | Deti (od 6 rokov): € 24.00

Záhrada

Dospelí: € 15.00 | Deti (od 6 rokov): € 10.00

K dispozícii sú ďalšie prehliadkové okruhy, ktorých ponuku nájdete na web stránke paláca Schönbrunn

Otváracie hodiny

Zámok Schönbrunn

Denne od 08.30 h. do 17.30 h.

Záhrada

Denne od 06.30 h.do 21.00 h.

P.S. vstup do záhrad Schönbrunn je v podstate zadarmo. To, čo sa predáva ako vstupenka do záhrad vám zabezpečí možnosť vyjsť si na vyhliadku na kolonáde Gloriette a poblúdiť si v labyrinte.