Werichova vila, čiže múzeum jedného nezabudnuteľného chlapa

Vodičkův turistický průvodce po pražských pamětihodnostech, neboli co padne do oka Bratislavčanovi v Praze

Hemingway, Werich, Filan – títo traja chlapi mi v ich pokročilom veku splývajú ako postava pekára dediaca kšeft po žezle. V troch generáciách. Nemám najmenšie tušenie, či by ich mohol spájať vzťah k pečeniu, ale brada, fyzická podoba a dar vládnuť slovu ako dirigent orchestru určite áno.

Do kategórie „pekár“ zapadá len ten v strede. Werich. Ibaže, kto z dnešných mileniálov sa chytí na „Císařův pekař, Pekařův císař“? Ibaže, kto z dnešných šesťdesiatnikov sa chytí na meno Kanye West? Aby sme si neostali čosi dlžní... Osvobozené divadlo, to je spojenie, ktoré u dnešných dvadsiatnikov môže evokovať kultúrnu komunistickú úchylku z roku 1946. Možno. A chybne. Mne znie v ušiach: Život je jen náhoda / jednou jsi dole, jednou nahoře...

O Werichovej vile v Prahe, pretože je múzeom

Pamätám sa, keď na ulici U sovových mlýnů v Prahe stával múr s bránou. Pri bráne bola busta Jana Wericha, ktorá pripomínala, že v dome za múrom býval. Zmenilo sa to. Múr tam už nie je, dom zostal. Dnes je z neho múzeum. Dom Josefa Dobrovského, známy ako Werichova vila.

Prvá zmienka o dome je údajne z roku 1580. Približne dnešnú podobu získal v 17. storočí a v 18. storočí tu býval Josef Dobrovský (český filológ, historik, zakladateľ slavistiky, jedna z vedúcich osobností českého národného obrodenia). Prestavbu s arkádami ukončili okolo roku 1803 a počas druhej svetovej vojny, keď tu bývali funkcionári SS, budovu cielene opravovali veľmi nekvalitne. Problémy s prevádzkou si potom užívali najmä nájomníci po skončení vojny.

Nadácia Jana a Medy Mládkových, ktorá dnes budovu sprístupňuje, sa k nej dostala „na etapy“. Vyhrala dve výberové konania, v rokoch 2008 a 2013, ale až na jar 2015 dala mestská časť súhlas na jej prenájom a rekonštrukciu.

Múzeum otvorili 30. júna 2017.

My jsme ten zlatej věk lidstva snad propásli... nebo jsme se do něj netrefili

Toto nie je Werichov výrok. Ale pasuje na život vo vile po spomínanom roku 1945. Mestský národný výbor pridelil byt na prvom poschodí Werichovi. O pár mesiacov neskôr byt na prízemí Jiřímu Voskovcovi. Dlho v ňom nepobudol. V roku 1948 odišiel do Francúzska a skončil v USA. Spolubývajúcim v prízemnom byte sa Werichovi stal básnik Vladimír Holan. Priateľský vzťah sa zmenil na akceptujúco korektný. Holan sa netajil odporom proti diktatúre proletariátu, Werich plynul s komunistickou kultúrou.

Jan Křtitel František Serafínský Werich:

„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“

Spomínať na Jána Wericha je jednoduché. Pre mňa. Poznal som jeho filmy, rozprávky, podmanivo príjemný hlas, vizáž dobrotivého staršieho pána (Američania ho označili poor, benevolent Santa Claus). Ako chlapec som viac nepotreboval. Čítal som jeho knihu Talianske prázdniny a bol som uchvátený. Netušil som, že podpísal Manifest dvou tisíc slov, a vôbec som nezaregistroval jeho podpis na Anticharte. Boli to moje detské roky a štátnopolitické hry, konšpiračné antihry. Ani len som netušil, o čo ide. Pán Werich bol pre mňa niekým iným.

Ján Werich, narodený 6. februára 1905, jediné dieťa Vratislava Wericha a Gabriely Choděrovej, manžel Zdeny Houskovej a otec Jany Werichovej, starý otec Zdeňky Kvapilovej Hulíkovej. Jedna z najznámejších osobností Osvobozeného divadla a V+W z milého filmu Hej rup!

V roku 1939 trojica Werich, Voskovec a Jaroslav Ježek emigrovala pred vznikom Protektorátu Čechy a Morava do USA. Jaroslav Ježek, hudobný skladateľ, v USA zomrel v roku 1942 a V+W sa do Československa po skončení vojny vrátili.

Obaja ľavicovo orientovaní chvíľu inklinovali k budovaniu socialistických zajtrajškov, ale pokrokový pohľad Stalina zabil všetko.

Voskovec odišiel do emigrácie, Werich zostal. Našťastie. Pre nás. Císařův pekař – Pekařův císař, Byl jednou jeden král, Baron Prášil, Až přijde kocour – filmy, ktoré sme pozerali aj práve kvôli Werichovi. Plus niečo málo v televízii (predsa len, v tej federálnej sa neobjavoval príliš často). Divadelnú tvorbu som, no, neregistroval.

Múzeum

V podstate malé nikde nič. Ibaže v tom nikde nič je zachytených pár desiatok rokov, ktoré s pohľadom cez veľmi ružové okuliare vyzerajú ako La Belle Époque človeka, ktorý bol legendou už počas svojho života. A žije s nami vo svojich nesmrteľných výrokoch. Pár miestností, ktoré sú o atmosfére, ktorú si domýšľame. Nečakajte zbierku predmetov kultúrnej hodnoty. Mne sa tam páčilo.

P. S. A ten Golem v pivnici! Ten je geniálny! Vždy som sa ho bál, ale bol som celý nedočkavý, kedy ho uvidím, ako spáli toho nehodného zloducha, ktorý ho ohrozuje kordom a na konci príbehu pečie ľuďom chlieb. 😊

Aktuálne informácie

https://www.werichovavila.cz/

Otváracie hodiny

pondelok – nedeľa

10:00 – 18:00 hod.

JEDNORÁZOVÉ VSTUPNÉ

Dospělý: 120 Kč

Student/Senior: 70 Kč

Dítě (3 – 15 let): 60 Kč

Rodina (2 dospělí + 3 děti): 280 Kč

KOMBINOVANÉ VSTUPNÉ

Werichova vila + Museum Kampa

Dospělý: 400 Kč

Student/Senior: 250 Kč

Na okraj:

https://www.youtube.com/watch?v=eff1fop0YPg&list=RDeff1fop0YPg&start_radio=1

Zveřejněné fotografie jsou dílem autora textu