Weltmuseum Viedeň, kúsok sveta v jednom krásnom paláci

Múzeum Sveta, trochu zvláštny názov. V každom prípade sa ním oplatí dať zlákať k návšteve jedného z najzaujímavejších múzeí vo Viedni

Čelenka opereného hada Quetzalcoatla z aztéckych mýtov. Santa Muerte, čiže Svätá Smrť z Mexika. Ganéša, slonie božstvo z Indie, ktoré odstraňuje prekážky s posvätnou kobrou okolo krku. Čelenky z peria a oblečenie z bizónej kože prériových Indiánov zo Severnej Ameriky. Skutočný nefalšovaný anorak vyrobený Inuitmi, možno niekde v Grónsku. Poreka banner z ostrova Ambon v Indonézii s neprehliadnuteľným penisom. Možno sú to zväčša suveníry, ktoré si priniesli Habsburgovci zo svojich výletov po svete niekedy v 19. storočí, alebo je to študijný materiál, ktorí priniesli cestovatelia z výprav, ktoré tento mocenský rod, financoval. Nezáleží na tom. Dnes sú to exponáty v Múzeu Sveta vo Viedni a stoja za pozretie.

Zámok Ambras a etnografické zbierky

Prerozprávať celú históriu Múzea Sveta vo Viedni je problém jednoduchý ako pretlačiť povestnú ťavu cez ucho ihly. V 16.storočí, alebo ak chcete po prebudení sa renesancie a záujmu o človeka a prírodu, začala bohatšia časť spoločnosti zbierať kuriozity. Rád by som napísal, že suveníry, prírodniny, starožitnosti, ale nič tak presne nevystihuje predmety hromadiace sa v domoch šľachty, duchovenstva, bohatých obchodníkov, univerzít, škôl všetkého druhu ako kuriozity. Predmety zaujímavé aj nezaujímavé, najmä však ešte nevidené, málo videné, najmä vyrážajúce dych.

Na zámku Ambras v Tirolsku sa takýchto predmetov nazhromaždilo 200.000. Zväčša etnografického charakteru. Ibaže! Ibaže taký „čínsky slnečník“ bol v skutočnosti mexický štít z peria. Karibský pás bol v skutočnosti africký. Indické rezbárske práce zo slonoviny vznikli tiež v Afrike. Tých omylov bolo veľa, ale zbierka mala slušný základ. A presťahovala sa do Viedne.

Rakúsky cisár František I. na začiatku 19. storočia, zužitkujúc poznanie svojich predkov, cielene označil zbierku za etnografickú a venoval nemalý balík financií na akvizíciu, zakúpenie, tichomorskej a severoamerickej zbierky Jamesa Cooka. Tú v roku 1806 dražili v Londýne. Svoju slabosť pre „ľudové“ predmety primitívnych národov výrazne zviditeľnil ešte raz. Keď sa vydávala jeho dcéra Leopoldina za portugalského korunného princa, neskôr brazílskeho cisára, vyslal v roku 1817 do Brazílie vedeckú výpravu.

Úspech výpravy si vyžiadal sťahovanie. Zbierka z Hofburgu putovala do Brazílskeho múzea na ulici Johannesgasse. Príliš dlho tam nepobudla. V roku 1836, rok po cisárovej smrti, ju zatvorili.

Charles Darwin, Prírodovedné dvorské múzeum a Antropologická spoločnosť

Rakúsku spoločnosť väčšina z nás vníma ako konzervatívnu, fungujúcu na hlboko vžitých kresťanských princípoch. Minimálne od čias nástupu Habsburgovcov na trón. Keď v roku 1889 tento vládnuci rod otvoril Prírodovedné dvorské múzeum vo Viedni, mimochodom veľkoryso poskytlo priestor aj pre etnografickú zbierku, jeho vedecký management sa smelo prihlásil k evolučnej teórii Charlesa Darwina a odpútal sa od kreacionizmu kresťanských inštitúcií. S tou evolúciou to nebolo úplne jednoduché. Zbierky dokumentovali prirodzený výber a inovácie vo vývoji. Súčasne zdôrazňovali úspech bielej, rozumej európskej rasy, nad „primitívnymi národmi“ ostatných kontinentov.

Do tohto obdobia spadá aj cestovateľský zápal „nechceného“ a neskôr zavraždeného následníka uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Pravdepodobne mal záujem o poznávanie exotických krajín, za jeho cestovaním po krajinách s teplou klímou, treba hľadať aj jeho snahu vyliečiť sa z tuberkulózy. Zaujímavé je, že motorom k túžbe vyliečiť sa, bolo stretnutie so Žofiou Chotkovou. Spoločensky nižšie postavenou šľachtičnou, teda nevhodnou partnerkou, ktorá sa napriek tomu stala jeho manželkou a matkou ich dvoch detí. Partnerkou na celý život, pretože 28. júna 1914 zomreli obaja v Sarajeve po úspešnom atentáte. Práve František Ferdinand obohatil kabinet kuriozít. Spolu s ním, aj súkromný darcovia, ktorých od vzniku múzea vyzývala Antropologická spoločnosť, venovať múzeu „pekné“ veci.

Keď v roku 1928 znovu otvorili Corps de Logis, teda etnografické múzeum, Prírodovedné múzeum a Umelecko historické múzeum (po skončení 1. svetovej vojny a pádu monarchie v Rakúsku-Uhorsku, tieto inštitúcie zatvorili), tlač písala, že „triumvirát“ viedenských múzeí nemá obdobu v celom svete. K tomuto odkazu sa určite môžu hlásiť i dnes. Samozrejme, že ich mnohé múzeá predbehli, ale to „cisársko kráľovské, c.k. monarchistické, z nich dýcha ešte dnes, ako vôňa exotického santálového dreva.

Komplikovaná 2. svetová vojna a zrod Weltmuseum Wien

Po pričlenení Rakúska k Veľkonemeckej ríši v roku 1938 sa stalo to, čo bolo možné očakávať. Priestory múzea v Neue Burg obsadila výstava Ríšskeho koloniálneho spolku a pripravovala sa výstava v spolupráci s japonským diplomatickým zastúpením v Berlíne. Skôr ako ju stihli nainštalovať, bolo nutné kvôli komplikovanej situácii na fronte, ratovať zbierky, schovať ich do pivníc a časť vyviezť na vidiek. V múzeu vás hrdo upozornia, že zbierky počas vojnových aj povojnových rokov nikto nerozkradol. Vďaka tomu mohli jeho pracovníci vrátiť aj zhabané zbierkové predmety napríklad do Židovského múzea.

Národopisná zbierka, etnografické múzeum, antropologicko-etnografický odbor, národopisné oddelenie, tieto všetky názvy pre stále tu istú zbierku stratili v roku 2013 úplne platnosť a na mape Viedne sa objavil nový názov, Weltmuseum Wien. Inštitúcia, ktorej názov môžeme preložiť ako Svetové múzeum, skôr Múzeum sveta. Múzeum, ktoré približuje pôvodné kultúry kontinentov našej Zeme.

Zbierky a zbierkové predmety

Som si vedomý toho, že som o zbierkach v múzeu nenapísal takmer nič. V žiadnom prípade nie preto, že by boli nezaujímavé. Práve naopak. Sú špičkové, fascinujúce, omamujúce, strhujúce, nevidené, pôvodné a krásne. Nechýba im náboj autenticity a to je mimoriadne dôležité. V mnohých z nich spoznáte predlohy pre dnešnú masovú produkciu suvenírovo-pamiatkového priemyslu. Ibaže originál je originál.

Nebudem teda rozpitvávať jednotlivé tematické celky. Len pre zaujímavosť je tu Benin a Ethiópia, Brazília, Čína a Kórea, Japonsko, India, Južné moria Pacifiku, Indonézia, Severná Amerika (najmä prérijní Indiáni a Inuiti z ľadových plání), Orient (rozumej Perzská ríša pred zánikom), predkolumbovské spoločnosti oblasti Strednej Ameriky a Mexika (nechýba ani tá Santa Muerte ako vystrihnutá z Penny Dreadful: City of Angels).

Spomeniem ešte zbrojnicu. Predstavte si, že ste sa ocitli v rekvizitárni seriálu Game of thrones v čase keď sa tam sústredila všetky rytierska zbroj. Predstavili ste si? Tak to je ešte slabý odvar proti tomu, čo sa tu predstavuje ako zbierka rytierskych brnení (čiže Imperial Armoury, Hofjagd-und Rustkammer, čiže Dvorská zbrojnica v jednej budove s Weltmuseum).

Viedenskú zbierku označujú za jednu z najlepších na svete. Tie krásne nablýskané plechové výmysly boli Habsburgom darované pri výročiach víťazstva vo významných bitkách, ríšskych snemov, korunovácií, zásnub, svadieb či krstín. Nájdete tu perly ako jazdcova zbroj od Tommasa Missaglia, cuuriss od Lorenza Helmschmida pre cisára. Maximiliána I., chlapčenskú plisovanú zbroj od Konrada Seusenhofera pre neskoršieho cisára Karola V. a polovičnú zbroj alla romana od Filippa Negroliho. Tak to aspoň hovoria popisky. V skutočnosti sú to miestnosti a miestnosti plné zbroje, figurín mužov v brnení, ale aj mužov na koňoch v zápale boja.

Pred návštevou

Weltmuseum je trochu v tieni svojich známejších súrodencov Prírodovedného a Umeleckohistorického múzea. Zdanlivo nie je tak atraktívne. To je to zdanie, ktoré klame. Prináša však jednu výhodu. Weltmuseum nepraská pod návalom návštevníkov. To je vcelku veľmi príjemné. Pre niekoho to môže byť aj rozhodujúci dôvod pre návštevu.

Otváracia doba

Denne od 10.00 h. do 18.00 h.

Štvrtok od 10.00 h. do 21.00 h.

Aktuálne informácie

https://www.weltmuseumwien.at/

Adresa a kontakt:

Neue Hofburg, Heldenplatz
1010 Wien
[phone]
[e-mail]

Zveřejněné fotografie jsou dílem autora textu