Pavilon Anthropos Brno

Dinosaury. Z hodín prírodovedy, rovnako ako z dokumentárnych filmov nás fascinujú stále. Z hlbokej histórie máme kapitolu, ktorá im šliape na päty. Lovcov mamutov. Borcov v kožušinových kabátcoch s drevenými oštepmi, kamennými nástrojmi, s náhrdelníkmi zo zubov medveďov, po boku s trochu zdomácnenými vlkmi, ktorí sú schopní poraziť aj chlpatú obludu. Perfektné. Dlho sme si mysleli, že žili výhradne v okolí jaskýň (veď, kde inde by mohli bývať, keď si údajne nevedeli postaviť ani len slušný dom...). Spájali sme si ich najviac s Francúzskom a Španielskom (darmo nálezy z jaskýň Lascaux a Altamira nepustia). Oni sa rozšírili po celom euroázijskom kontinente. Keď sme čítali knihy ako Lovci mamutov[1], videli filmy ako Na veliké řece[2] (opäť ten Štorch), keď nás prevalcovali obrazy Zdeňka Buriana, keď sa doba ľadová víťazoslávne vrátila s Manym a Diegom v kreslenej Dobe ľadovej, bol tu staronový svet, ktorý nestratil ani kvapku svojho lesku. Všimli sme si, že lovcov mamutov sme mali na Slovensku (v Malých Karpatoch jaskyne Deravá skala, Čierna diera, Veľká pec v dedinke Moravany nad Váhom ...) a u susedov na Morave priamo megapolis lovcov. Moravský úval od Dolných Věstoníc až za Přerov. Geomorfologický celok posiaty stopami na dobu ľadovú ako Mesiac krátermi.

V roku 1962 otvorili v Brne Pavilon Anthropos. Bolo to v Československu prvé špecializované múzeum na obdobie paleolitu, mezolitu, neolitu, eneolitu. Udalosť tak vymykajúca sa realite tých rokov, ako keby v Banskej Bystrici niekto postavil Eiffelovu vežu II (len o 7 metrov vyššiu ako je v Paríži 😊 ).

Anthropos v 20. a v 21. storočí

Pavilón Anthropos je projekt, ktorý sa pôvodne zrodil ako myšlienka v hlave „otca“ moravského paleolitu, staršej doby kamennej, Karla Absolona. Docent zemepisu zasvätil celý svoj život organizovaniu a dokumentovaniu výskumu doby lovcov mamutov na území dnešnej Moravy. V spomínanom roku 1928, to bol pavilón na ploche dnešného brnenského výstaviska. Predstavený pod názvom Človek a jeho rod. Z osobnej angažovanosti prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka a priemyselného magnáta T. Baťu vznikol Anthropos. Trochu nešťastne, v rokoch 2. svetovej vojny poslúžil fašistickým ideológom na šírenie myšlienky čistoty árijskej rasy. Expozíciu doplnili o hákové kríže a nemecké vlajky. Počas bojov ma konci vojny sa expozícia dostala do pozornosti druhej strany, osloboditeľov. Vojaci Červenej armády spolu s obyvateľstvom ju vyrabovali a zničili. Na prelome 50.-tych a 60.-tych rokov vznikla v mestskej časti Brno – Pisárky moderná funkcionalistická budova (mimochodom postavená v akcii „Z“). Pôvodná myšlienka prof. Absolona sa dočkala svojej plnej realizácie. Vznikla expozícia a ústav, ktorý sa dlhodobo venuje paleolitu a neolitu a za roky svojej existencie zožal svetovú slávu. Posledná obnova priestorov prebehla v rokoch 2003 až 2006. Podstatnou mierou zmenila tvár Pavilónu. Priestory sa zväčšili, dostali podobu, ktorá názorne dokumentuje vývoj rodu Homo od jeho počiatkov na africkom kontinente až po osídľovanie strednej Európy.

Neandertálec, človek, či nečlovek?

Anthropos je venovaný najmä ľuďom. Správnejšie rodu Homo v smere k človeku Homo sapiens, potom najmä zvieratám doby ľadovej. Ich kostrám a rekonštrukciám. A neandertálcom. Potešilo ma to. Za posledných 50 rokov sme vo vzťahu k neandertálcom absolvovali toľko premetov a kľučiek ako cirkusový akrobat za dve večerné vystúpenia. Zo Základnej školy si pamätám, že neandertálci boli „predkami“ dnešných ľudí niekde medzi homo erectus a homo habilis. Nie je to pravda. Neandertálci na obrázkoch z mojich učebníc vyzerali ako veľmi vysoké bytosti nápadne pripomínajúce poľudštených šimpanzov (takmer komparz z Planéty opíc). Nie je to pravda. Vyhynuli, pretože boli hlúpi a príliš sa oteplilo. Nie je to pravda. Nemali predstavivosť (vo výbornej knihe Mysl v jeskyni. Vědomí a původ umění tento argument použil J.D. Lewis-Wiliams). Nie je to pravda. Neboli šikovní a nikdy nevedeli vyrábať také dobré kamenné nástroje ako ľudia druhu Homo sapiens. Nie je to pravda. S ľuďmi druhu Homo sapiens sa nestýkali a už vôbec nemali spolu sex. Nie je to pravda. Neandertálci boli možno trochu hviezdy európskeho priestoru doby ľadovej, ktoré rýchlo a z neznámych dôvodov zhasli.

Premkla ma radosť keď som v expozícii venovanej moravskému paleolitu našiel niekoľko panelov o ľuďoch druhu Homo neanderthalensis. S ukážkami ich práce, výrobkami kamennej industrie - kamenných nástrojov. Pästné kliny, pazúrikové nástroje neandertálcov sa mi zdajú väčšie, mohutnejšie, viac vzbudzujúce rešpekt, ako tie „našich“ lovcov mamutov. Ale pracovné nástroje nie sú kľúčom k novému, až šokujúcemu pohľadu na ľudí druhu neanderthalensis. Je to skôr umenie. Alebo to, čo ako umenie, vizualizácia, produkt s prvkami estetického vnímania môžeme smelo označiť.

Aby ste objavili najzvláštnejšie neandertálske nálezisko, musíte sa vybrať do údolia rieky Aveyron, oblasti na juhozápade Francúzska, ktorú turisti navštevujú zriedkavejšie ako Périgord. Rieka sa celé kilometre kľukatí hlbokými roklami a míňa kopec pri meste Bruniquel, ktoré skrýva poklad. Hlboko v Bruniquelskej jaskyni leží čosi úžasné absolútne bizarné a staré, dokonca aj na neandertálcov. V roku 1990, keď jaskyniari prerazili cestu masívnymi zvyškami po závale stropu, netušili, čo sa nachádza v hĺbke viac ako tristo metrov. Dno širokej komory pokrývali stalagmity, no ukázalo sa, že to, čo sa najskôr zdalo náhodné, sú dva zhruba kruhové tvary. Ich vek spočiatku rádiouhlíkovou metódou datovania stanovili na 47-tisíc rokov, potom zostávali fascinujúcou anomáliou až do roku 2013, keď sa začal nový projekt. Napokon prišlo skutočné odhalenie: vďaka veľkému sledu dátumov stanovených pomocou uránovo-tóriového datovania sa jednoznačne dokázalo, že táto podzemná stavba vznikla pred vyše 147-tisíc rokmi. Z Bruniquelskej jaskyne sa okamžite stalo jedno z najvýznamnejších neandertálskych nálezísk, aké vedci objavili.

Pri dôslednom výskume sa odhalila zložitosť na každej úrovni. Neandertálci odlomili vyše 400 stalagmitov a z fragmentov vybrali široké a rovné stredné časti. Očividne sa zamerali na konkrétne veľkosti. Zoradením týchto speleofaktov vytvorili na dne komory dva prstence. Väčší dosahuje viac ako šesť krát štyri metre a obsahuje dve menšie kopy speleofaktov, pričom zvonka sa na každom konci nachádzajú ďalšie dve kopy. Na jednej strane lží druhý, menší, no kruhovitejší prstenec.[3]

Ak porozumiete tomu, čo napísala pani Sykes, musíme si priznať, že duševný život neandertálcov bol mimoriadne bohatý. Minimálne im musíme priznať estetické vnímanie, možno umelecké vyjadrenie. Sú tu ešte dva aspekty: prvý rozoberal už spomenutý Lewis-Wiliams, ktorý tvrdí, že prehistorickí ľudia upravovali podzemné priestory, aby dosiahli zmenené stavy vedomia. Druhí, že s obľubou sa o ťažko vysvetliteľných úpravách priestorov hovorí: kultové. Kult možno chápať ako náboženstvo. Náboženstvo u neandertálcov? Znie to ako sci-fi.

Možno ide o zlomok vedomostí, hádam to zaváňa bulvárom, či konšpiráciou, ale v každom prípade vo svetle takýchto informácií, sa „lepšie“ pozerá na hmotné dedičstvo po Homo neanderthalensis.

Anthropos po roku 2006

Aký je? Didaktický, detinský, prehľadný, milý a zábavný. Nevyzerá ako expozícia pre špecialistov, skôr je názornou učebnou pomôckou. Vôbec, ale, že ani trochu mu to neuberá z pozerateľnosti. Dovolím si porovnať ho s Caverne du Pont-d’Arc, Chauvet 2. Francúzska replika jaskyne Chauvet. Chauvet bola v roku 1994 prelomový objav, ktorý prepísal mnohé dátumy vo vzťahu k jaskynnému umeniu. Bežný smrteľník sa do jaskyne Chauvet nedostane. Francúzi za 55 mil. eur vybudovali a v roku 2015 otvorili repliku. Najkrajšie prirovnanie, ktoré som zo seba dostal po prehliadke bolo „bufet v cementárni“[4]. V Anthropose uvidíte tiež repliky jaskynných malieb. Sú pekné, názorné, uveriteľné – stále repliky. Nehrajú sa na „naozaj“ ako to francúzske čudo.

S naším Jakubom sme Anthropos navštívili po prvý krát v roku 2011. Boli sme nadšení. Po 14-tich rokoch sme opäť odchádzali so spikleneckým úsmevom na tvári a hlbokou spokojnosťou na duši.

Pavilon Anthropos, Pisárecká 273, Brno střed Pisárky

Aktuálne informácie:

https://www.mzm.cz/pavilon-anthropos

Otváracie hodiny: streda – piatok 09.00 – 17.00 hod.

sobota – nedeľa 10.00 – 17.00 hod.

[1] Eduard Štorch, Lovci mamutov

[2] https://www.csfd.cz/film/8124-na-velike-rece/prehled/

[3] Rebecca Wrags Sykes, Príbuzní, život, láska, smrť a umenie neandertálcov, Ikar, 2022, str.240

[4] https://dobrodruh.sk/dovolenka/chauvet-pont-d-arc-o-jaskyni-nejaskyni-o-neolitickom-umeni

Zveřejněné fotografie jsou dílem autora textu