Kam v Prahe, keď prší? Muzeum Kampa

Vodičkův turistický průvodce po pražských pamětihodnostech, neboli co padne do oka Bratislavčanovi v Praze

Keď sa Lucifer rozhodol Bohu pomstiť za to, že vymyslel matematiku, našepkal mu, aby vymenil čísla za písmená. Ale za čo sa mu chcel pomstiť, keď do umenia vtesnal abstrakciu? Ja neviem. Nie že by som ju úplne odsudzoval, ale...

V jednom z najzaujímavejších súkromných múzeí, správnejšie galérií, v Múzeu Kampa – Nadace Jana a Medy Mládkových, je abstraktného umenia predstaveného dosť. Nechcem teda posudzovať, či medzi návštevníkmi prevažujú tí, ktorí sem smerujú za dielom Františka Kupku, alebo práve za tou abstrakciou.

František Kupka, komerčne najúspešnejší český výtvarník

Je komerčne najúspešnejší. Nie je na tom nič dehonestujúce. Ako autor patrí do Ligy majstrov. Conception/Danae (Počatie) 21. apríla 2024 vydražila aukčná sieň Adolf Loos Apartment and Gallery za 126 500 000 Kč. Divertimento II z roku 1935 predali za 90 miliónov korún. Londýnska Sotheby’s v marci 2021 vydražila dielo Tryskání II za 231 miliónov českých korún. Pre niekoho je to najlepší dôvod navštíviť stálu expozíciu múzea v bývalých Sovových mlynoch na Kampe. Nie je to však jediný dôvod, pre ktorý je dobré Kupku vidieť.

Zaradiť jeho dielo do zásuvky umeleckých smerov sa nedá. Našťastie. Kupka rástol a experimentoval. Vyučený sedlár od detstva inklinoval k maľbe. Otec ho podporoval, jeho druhá manželka nie. Macocha Alžběta Martínková vraj Františkove mládežnícke pokusy nechávala zhorieť v peci. Od jeho trinástich rokov začala mať cesta k umeniu jasné smerovanie. Najskôr Akadémia v Prahe, potom vo Viedni, neskôr École des Beaux-Arts v Paríži. Usadil sa na Montmartri a s manželkou Nini (Eugéniou Straubovou) v Puteaux, kde vychovával nevlastnú dcéru Andrée. V roku 1914 ako 43-ročný dobrovoľne odišiel s rotou Nazdar do Veľkej vojny. Pri rieke Aisne bol zranený, ale vojenského života sa nevzdal. V 20. rokoch 20. storočia prednášal v Prahe na Akadémii a vyučoval aj v Paríži. Väčšinu svojho života prežil na parížskom predmestí Puteaux a 24. júna 1957 zomrel v Paríži. Pochovaný je na Père-Lachaise.

Čo je teda na tom Kupkovi zaujímavé?

Všetko. Jeho dielo hodnotia uznávané aj najuznávanejšie celebrity akademického prostredia.

„V Paříži sa seznámil s Robertem Delaunayem a podobně smýšlejícími malíři, s nimiž uspořádal v roce 1912 výstavu Section dʼOr. Od té doby byl považován za malíře orfismu. Kritik Valnesi označil je umění výstižněji jako „muzikalizmus“, což je odvozeno od názvů Kupkových obrazu jako Amorpha, Teplá chromatika. Usiloval – analogicky k hudbě – o vizuální kompozice barev – později organizoval obrazovou plochu diagonálně, kruhově nebo spirálově. 1930 se stal členem Abstraction Création.“[1]

„Vlastně ke všem nefiguratívním obrazům Kupkovým až do 1930 je možno najít podobný reálný základ. 1923 definoval Kupka své tehdejší úsilí jako snahu vyjádřit kombinovanými prvky plastickými nebo barevnými nějakou spekulativní myšlenku. G. Apollinaire vytvořil pro tyto kompozice název orfismus.“[2]

Verím, že najmä ľuďom z akademického prostredia tieto hodnotenia veľa napovedia. Pre mňa je Kupka český autor s francúzskym pozadím. Veľa výtvarníkov z krajín Koruny českej zobrazovalo český, povedzme, slovanský mysticizmus starých bohov. Zjednoduším to a pripomeniem Muchovu Slovanskú epopej. Kupka striedavo koketuje aj s týmito témami. Používa výrazové prostriedky, ktoré prisudzujeme francúzskym maliarom. Doznievajúci impresionizmus, nastupujúci kubizmus, symbolizmus, expresionizmus. Nič z toho vo vyhranenej forme. Jeho obrazy majú „civilný“, intímny výraz. Oslovia tým, že niečo pripomínajú, niečo vyťahujú z pamäti návštevníka a nechávajú priestor na príbeh. Keď som si pozeral obrázky zo série Systémy a mašinizmy, mal som pred očami Chaplinove továrenské scény z filmu Moderná doba. Nech to nie je ten správny kontext k jeho tvorbe, ale mňa oslovila práve takto. Rád by som zabŕdol do jeho špiritistických (dnes by sme povedali ezoterických) skúseností, ktoré si našli cestu do jeho obrazov, ale nechcem. Duchovné zážitky sú natoľko osobné, že by o nich mal Kupka rozprávať sám.

Múzeum Kampa – dielo Nadácie Jana a Medy Mládkových

Dr. Mária Mládková (1919 – 2022), známa ako Meda Mládková, založila v roku 1999 Nadáciu Jana a Medy Mládkových. Česká zberateľka umenia, manželka Jana Viktora Mládka, žila v rokoch 1948 až 1989 v exile, cielene vytvárala zbierku súčasného umenia stredoeurópskych autorov. Predovšetkým českých, slovenských, poľských, srbských a chorvátskych.

V roku 1955 vstúpili do jej života dvaja muži – budúci manžel Jan Mládek a František Kupka. Kupka bol v tom čase oficiálnymi umeleckými kruhmi v Československu odmietaný a Mládek, ekonóm, patril medzi významných predstaviteľov centrály Medzinárodného menového fondu vo Washingtone.

Koncom 90. rokov 20. storočia získala Meda Mládková schátraný objekt Sovových mlynov v Prahe ako priestor budúcej galérie výtvarného umenia. Architektonický návrh, ktorý sa realizoval v rokoch 2000 až 2001, pripravila Helena Bukovanská z Ateliéru 8000 Praha. Výtvarné riešenie galérie dotvorili Václav Cígler, Michal Motyčka, Marian Karel, Miroslav Špaček, Dana Zámečníková a ďalší.

Sovove mlyny, ktoré svoju podobu najbližšiu dnešnej nadobudli po roku 1840, keď ich vlastnil František Odkolek, opäť ožili. Počas svojej existencie boli nepretržite využívané. Pôvodný vodný mlyn v roku 1858 prestavali na parný, pristavali k nemu pekáreň a prevádzku na výrobu pečiva. Siluetu areálu doplnili nové fasády, strojovňa a vysoký komín.

V druhej polovici 19. storočia celý komplex vyhorel. Mlyn už neobnovili a základná oprava prebehla až v roku 1920. Po druhej svetovej vojne tu sídlili Československá akadémia vied, Ústav pro českou a světovou literaturu, Kabinet a knihovna Zdeňka Nejedlého a Kabinet pro studium českého divadla. Menšiu časť objektu využívali podnik Umělecká řemesla, ako aj stolárske a klampiarske dielne.

Ešte o tej abstrakcii

Stála expozícia venovaná Františkovi Kupkovi zaberá len jedno podlažie galérie. Všetky ostatné priestory hostia dočasné výstavy. V júli 2026, keď sme tam boli my, vystavovali Adriena Šimotová (Milá Adrieno...), Miloš Ševčík (Zaznění), František Pavlů (Dvě formy) a Vladimír Kopecký (Forever).

Ak by som napísal, že ma niečo z toho oslovilo, klamal by som. Je to ako s chuťou na ázijskú kuchyňu. Buď máte radi ostrokyslú polievku, alebo nie. Ja ju rád nemám. Tým však nie je vylúčené, že nemôžem mať rád iné jedlá Ďalekého východu. Milujem napríklad opekané ryžové rezance so zeleninou.

Abstrakcia ma vo všeobecnosti neoslovuje. Plátna Herberta Brandla v Leopold museum vo Viedni ma však vykoľajili ako zmrzlina na asfalte. Čistá abstrakcia, ktorá ma naozaj zaujala.

O návšteve

V každom prípade odporúčam navštíviť celý objekt so všetkými aktuálnymi aj stálymi expozíciami. Táto galéria nie je len o výtvarnom umení. Je o Prahe, jej industriálnej minulosti, umeleckom živote, o migrácii aj o priestore, pre ktorý štátne hranice nie sú vôbec dôležité.

Aktuálne informácie

https://www.museumkampa.cz/

Museum Kampa - Nadace Jana a Medy Mládkových

U Sovových Mlýnů 2, 110 00 Praha 1

Otváracia doba

január - december 1.1. - 31.12.
pondelok - nedeľa	10:00 - 18:00

Vstupné

Od 350.-Kč

[1] Slovník světového malířství, Odeon Artia, 1991, str.360

[2] Bohumír Mráz, Marcela Mrázová, Encyklopedie světového malířství, Academia, 1988, str. 320

Zveřejněné fotografie jsou dílem autora textu