Hlbočiansky vodopád, maličkosti z Malých Karpát

Túto maličkosť, pokiaľ budete chcieť vidieť v plnej paráde, musíte navštíviť niekedy od decembra, možno do konca marca, teda v čase kedy je v Malých Karpatoch naoazj dostatok vody

Máme sezónne oblečenie (najradšej mám jesenné), máme sezónne ovocie (to sa vďaka exportu rýchlo mení), máme sezónne práce (tie sú vzhľadom k otepľovaniu ohrozené) a máme sezónne prírodné pamiatky (a nemám na mysli práve ľadopády). Už nech je to akokoľvek s tými zmenami, Hlbočiansky vodopád v Malých Karpatoch, neďaleko Smoleníc, je „v prevádzke“ najmä počas sezóny. Dažďovej sezóny, mokrej sezóny, sezóny bohatej na vodu. Kedy prichádza? Neviem. Lebo, globálne otepľovanie, výkyvy počasia, dostatok, nedostatok, prebytok zrážok. Na jeho česť, možno vyhlásiť, že sa prezentuje zvyčajne v zimných mesiacoch, keď toho v našich lesoch býva obyčajne o trochu menej na pozeranie.

Všetky naj Hlbočianskeho vodopádu

Hlbočiansky vodopád je prietokom vody najmocnejší vodopád v Malých Karpatoch. Hlbočiansky vodopád so svojimi 9 metrami výšky je najvyšší vodopád v Malých Karpatoch. Hlbočiansky vodopád je geologicky najstarší vodopád v Malých Karpatoch. Mimochodom asi viac ako 100 miliónov rokov. Hlbočiansky vodopád má najdlhší prítok vody zúženou dolinou k svojej rímse v Malých Karpatoch. Asi 100 metrov. Hlbočiansky vodopád je najlepšie dostupným vodopádom v Malých Karpatoch. Pohodlne dostupným aj pre deti. Hlbočiansky vodopád je najnavštevovanejší vodopád v Malých Karpatoch. Hlbočiansky vodopád je najkrajší vodopád v Malých Karpatoch. Hlbočiansky vodopád je jediným vodopádom v Malých Karpatoch 😊

Geológia doliny Hlbočianskeho vodopádu

Hlbočiansky vodopád začal vznikať pred 145 miliónmi rokov. Vápencová stena v jeho tesnej blízkosti má paleomagnetickou datovacou metódou stanovený vek vzniku na prelome jurského a kriedového obdobia. Je vám to niečím povedomé? Jurský park/Jurský svet? Áno, áno, je to obdobie kedy najväčší maznáčikovia živočíšnej ríše dosahovali veľkosť dvoch a možno aj viacerých dnešných veľrýb.

Hlboča. Dolina, ktorá dala meno vodopádu je jedinou poloslepou dolinou Malých Karpát (jeden svoj koniec prenechala rímse na prepad vody). Pred viac ako sto rokmi bola bohato zásobovaná vodou vyvierajúcou v oblasti dnešnej Vlčiarne. Pán gróf Jozef Pálffy (tunajší mecén, záchranca Smolenického zámku, zakladateľ chemických fabrík na výrobu syntetických lakov) sa rozhodol, že voda z Vlčiarne je dôležitejšia pre jeho priemyselné jednotky ako pre krásu vodopádu. V rokoch 1890 – 1895 nechal vybudovať lesný vodovod a vody v doline ubudlo. Vodou zásoboval nielen chemickú továreň, ale aj liehovar a pivovar, pri ktorom začína turistická trasa k vodopádu. O tom, trochu neskôr.

Na samotnom vodopáde sa voda tvorivo nepodpísala. Dopĺňa ho len bezhlavým pádom, čím mu dodáva krásu, ale tvorivú činnosť prejavila na terase nad ním. Nielen, že sa hlboko zarezala do skalného bloku, čím vytvorila krátky, ale skutočný kaňon, ale mlela a vymývala aj podložie. Intenzívne, až vytvorila tzv. krútňavové hrnce, kotlíky. Niektoré s priemerom 1,5 metra.

Mníchove diery, malé jaskyne

V severnom svahu doliny Hlboča je pár jaskýň. Vcelku s poetickým, ale inak veľmi všedným názvom Mníchove diery. Že ide o všedný názov tvrdím iba preto, že mnohé jaskyne po celom svete, v horách, na viac, či menej schodným lesných svahoch sa spájajú so životom mníchov, pustovníkov, svätých, aj kajúcnikov. Obraz mnoho stáročí šíriacej sa globalizácie povier a povestí.

Jaskyne vytvoril povrchový tok vody ako hlbší ponor vody v rozpustnej hornine. Tu nie sú hlbšie ako 10 metrov, ibaže prúdenie vzduchu, z niektorých puklín naznačuje, že by mohli byť súčasťou rozsiahlejších podzemných dutín. Ich interiér nezdobia žiadne kvaple. Na stenách sú pizolity – guľovité útvary veľkosti hrášku vytvorené kryštalizáciou uhličitanu vápenatého.

O Erdödyovskom pivovare

Pivovar (na začiatku cesty k vodopádu) je v Smoleniciach známy ako Erdödyovský. To je trochu rébus. Jeho zakladateľom bol Krištof Erdődy (1726-1778) syn Juraja Leopolda Erdődyho (1676-1759) a Terézie Eszterházy (1684-1755) – jeho manželkou bola Mária Antónia Kinski (1732-1803). Tie mená spomínam cielene. Na mene pána Pálffyho ukážem, ako sa dodržiaval spoločenský status manželských vzťahov. Krištof Erdődy nebol dobrý hospodár. Smolenický majetok zadlžil na 1 mil. zlatých u janovských bankárov a tí ho predali Jánovi Pálffymu. A „naši“ Pálffyovci (tí čo zachránili nielen Smolenický, ale aj Bojnický zámok) sú známy prídomkom (druhé meno, ktoré sa pridávalo v stredoveku ku krstnému menu) „Pálffy de Erdőd“. A máme Erdödyovcov späť. Erdödyovci, či Pálffyovci, nakoniec ten majetok putoval z rúk do rúk, skoro v tej istej rodine.

Smolenický Jozef Pálffy bol poľovníkom srdcom aj dušou a kým sa neoženil, veľa cestoval. Navštívil Afriku a so svojím strýkom sa dokonca zúčastnil na rakúsko-uhorskej expedícii na severný pól.

K vodopádu a kam ďalej?

Hlbočiansky vodopád za návštevu určite stojí. Ako bolo v úvode povedané je výborne dostupný aj pre malé deti a ťažšie sa pohybujúcich ľudí. Modrá turistická značka od autobusovej zastávky Smolenice, obecný úrad, vás k nemu bezpečne dovedie. Tí vytrvalejší môžu z Vlčiarne pokračovať smerom na Jahodník, alebo na Záruby.

Zveřejněné fotografie jsou dílem autora textu