Idem s kožou na trh. V dobe internetu je každá správa stará po 15 minútach. Preto napíšem hodnotenie rakúskych prezidentských volieb ešte predtým ako budú hlasy spočítané. A sú dve možnosti. Buď mám pravdu alebo budem za hlupáka.
Mojou veľkou výhodou je fakt, že ak sa mýlim, tak to znamená, že Rakúsko ešte nie je stratené. V tom prípade hlupáka rád zahrám. Viac ma totiž trápi obava, že pravdu mám.
Takže ako voľby dopadnú/dopadli? Profesor Alexander Van der Bellen porazí Norberta Hofera aj v opakovanom druhom kole a stane sa novým rakúskym prezidentom. Výsledok nebude taký tesný ako pri májovej voľbe a exčlen strany Zelených porazí kandidáta FPÖ s rezervou 53% : 47% (plus mínus 1 percento).
Ide o ďalšie zo série volebných prekvapení. Hoci prieskumy verejnej mienky bezprostredne pred hlasovaním favorizovali Hofera a napríklad stávková spoločnosť Tipsport na jeho víťazstvo vypísala kurz 1,35 (Van der Bellen 2,80).
Takzvaní štandardní politici v celej Európe vydýchnu úľavou. Ktorú im nepokazí ani Renziho referendové fiasko. Každé pondelkové noviny budú mať na titulke víťaza z Rakúska, významovo oveľa dôležitejšie Taliansko sa dostane na okraj, alebo dovnútra čísla. Konečne príjemne prekvapené médiá nás budú celý budúci týždeň zaplavovať dojímavými príbehmi z Viedne. Zdravotníctvo, gastronómia a starostlivosť o seniorov by bez perfektne integrovaných imigrantov neexistovali. Všetci oslovení okrem mladých asociálov budú nadšení tým, že Rakúšania ukázali svoju vyspelosť a odmietli nacionalizmus a xenofóbiu.
Takýto symbol EÚ potrebuje ako soľ. Brexit a Trump sú hlboké rany, mnohé - nielen - bruselské esá strácajú istotu, že ich vízia sveta je tá pravá. Opäť raz im nedôjde, že rakúske voľby sú len korekciou silnejšieho trendu. Napriek tomu budú bezo zbytku propagandisticky využité.
No fajn. Ale prečo teda hlasovanie dopadlo takto, prečo sme zase prekvapení? Bez hĺbkovej analýzy odovzdaných hlasov si dovolím povedať toto: Trumpovo víťazstvo bude mať v Rakúsku presne opačný efekt, ako si analytici mysleli. Zmobilizuje voličov druhej strany. Viedeň a ľavicovo voliace veľké mestá budú mať miestami až o 5 bodov vyššiu volebnú účasť ako Hoferove regióny. Jeho voliči naopak podľahnú predstave, že dejiny sa preklopili a víťazstvo je isté.
V podstate je to jednoduché. Strach je ten najlepší nadháňač do volebných miestností. Nič v zlom, aj na Slovensku porazil Mečiara strach slušných ľudí. Brexit aj americké voľby rozhodli obavy. Tie, o ktorých si druhá strana vždy myslí, že sú iracionálne, prehnané, alebo oboje. V rakúskych voľbách budú motívy bellenovcov silnejšie. Obávajú sa, že svet, ktorý poznajú a majú radi, by s Hoferom odišiel. Výhodou je, že nemusia čeliť žiadnemu bezprostrednému útoku alebo násilnému prejavu inej kultúry. O drobnej kriminalite a neschopnosti kritickej väčšiny mimoeurópskych imigrantov splynúť s prijímajúcou spoločnosťou sa z médií dozvedajú len sporadicky.
To bude najdôležitejší signál do roku 2017. Napriek stále jasnejším dôkazom, že ľudia v Európe potrebujú dlhý oddych od centralizácie, že si vážia svoje dejiny, identitu a blahobyt, hlavný politický prúd sa týmto náladám ešte nedokázal prispôsobiť. Rakúsko ukáže príklad, ktorý budú pozorne sledovať v Nemecku, Francúzsku a Holandsku. Môžeš vyhrať demokratické voľby, ak splníš 2 podmienky. Nesmieš čeliť bezpečnostnému problému a ľudia sa musia aj za plentou – nielen v prieskumoch – báť dať hlas reálnym alternatívam. Preto sa môžeme tešiť na vytrvalú dehonestáciu všetkých takzvaných „populistov, nacionalistov a xenofóbov“. Prvá várka posmeškov príde hneď po Van der Bellenovom zvolení. Viete ako je to s tou zdochýňajúcou kobylou.
PS všetkým čitateľom, ktorí to vydržali až sem: ak sa mýlim, tak ma roztrhajte, prosím.
