List do hrobu.......

Viem, že už dlho nežiješ....ale predsa len som sa rozhodla napísat Ti list.... list plný lásky, spomienok, list mojích prázdných domienok.......

internet

Voňala si vždy tak krásne, ako mandľový strom, ako tisíce kvetov na lúke.....Často si vybavujem tú sladkú voňu mojho detstva.....

Lúka čo vonia usušeným senom, naučila si ma hladiť trávu a obilie si v dlaniach trieť...pametáš na tú tvoju starú lipu? Bola som pri nej, tak krásne kvitne..keď som na ňu vyliezla videla som ťa stáť dole, s košíkom plným lipových kvetov, oči si si zakrývala dlaňou a pozerala na mňa do koruny stromu......Vždy tak krásna vo svojej kvetovanej zástere.

Už tak dlho to je čo si mi umrela......Tak dlho som sa  k tebe nepritúlila. Vždy keď mi je tažko chodíš za mnou v mojích snoch a ja som tak štastná......Milujem tie sny, keď si so mnou...

Ako ked otvorím tvoju skriňu a s nej cítim tvoju voňu, tie krásne naškrobené vankúšiky.....

Moja drahá prečo si ma opustila? Ty jediná si ma toľkej láske naučila, tej  krásnej láske v drobnostiach, keď sme sa na seba usmievali a túlali sa medzi bylinkami, čítali s mrakov, v zime sa k sebe túlili u piecky a počúvali, ako puká drevo....

Umrela si mi a vždy si hovorila, že čas zahojí všetku boľavú lásku, len nie tu medzi matkou a deťmi.....Stále ťa moc milujem, moja najdrahšia....Ležíš tam pod tou lipou, kde ležia všetky kosti tvojích drahých, v tom studenom hrobe, ležíš tak maličká, tie tvoje maličké rúčky čo zdedila som po tebe, tie belasé očká plné nehy mám stále v srdci a verím, že raz sa k tebe znova do náruče pritúlim.