Dve veci, ktorým zostávam verná napriek ľudským slabostiam je láska k slobode a nenávisť k servilnému pokrytectvu. Európa zmietaná vazalskou poslušnosťou k tútorovi spoza oceánu slobodou pohrdla a napriek svojej moci v historickom povedomí národov servilne pokľakla pred zmesou rôznorodého obyvateľstva a kultúr, ktorá svoju násilnú históriu píše na území vyrvanom pôvodnému obyvateľstvu nie staršej ako pár storočí.
Čo núti starý kontinent k úslužným poklonkom nesvojprávneho otroka? Čo núti túto hrdú pevninu zabúdať? Len sedemdesiat rokov stačilo, aby zabudla na prízrak moru a dopustila jeho hnedý šat sofistikovane prezliecť za modro-žltý. Ideológia slávnostne odetá do šiat fyzického násilia, likvidujúca ľudí inak zmýšľajúcich na základe etnickej nenávisti pod rúškom národnooslobodzovacieho boja. Ach, aká zaslepenosť ! Fakľové pochody, beštie v uniformách s nacistickými symbolmi, oduševnené hajlovanie a to všetko pod ochranou polície, armády, sveta. Spúšťač krvavej občianskej vojny v nacistickom besnení novodobej genocídy obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny ako najvyššia daň za používanie materinského jazyka, pohľadu na budúcnosť zeme, odmietnutie vlády, pre ktorú sa stala nacistická zver symbolom a modlou. Nie je náhoda, keď už od kolísky je deťom horlivo vštepovaný fanatizmus, lesk v očiach dnešných banderovcov a nenávisť k rusky hovoriacemu národu. Už sama bývalá premiérka Ukrajiny na úrovni par excellence navrhla túto pliagu zrovnať z povrchu zemského atómovou bombou. Nikoho preto ani neprekvapuje prepisovanie dejín priamo pred našimi očami s cynickým pohŕdaním k tým, ktorí svoje mladé životy položili v boji proti fašizmu.
Prečo však mlčí Európa ? Prečo zaujala postoj, ktorý sa nedá pochopiť? Veri si neuvedomuje, že nacizmus nemožno ignorovať? Ak bude zaslepene odsúvať pravdu, ak ju bude aj naďalej nazývať falošnými menami, čaká nás budúcnosť, ktorá je dnes realitou tam, kde malé deti v predškolskom veku na každom kroku spoznávajú smrť a ich malé hlávky zosiveli vinou arogantných hier mocenských bojov dospelých.
KÝM JE ČAS
až budeš v kľaku
pozorovať domov
a lúče červeňou
sfarbia ti vlasy
v ruke mocným
stiskom
zovrieš zbraň
všade iba popol
v povetrí pach krvi
až vtedy pochopíš
mrazivý dych vojny
premárnenú šancu
chcieť ju vyhnať von
keď zem ešte v nádeji
dúfala v tvoj oheň
no ty si vierou
v seba POHRDOL
osud ti spočíta
posledné dni
smrť zvedie
zajtrajšok
bez ťažkostí
bezduché telo
červom ponecháš
keď sebou napojíš
delá vlastnej modly
...nevyhnutný koniec
tam niet umenia
lež život zachovať
nedať mu na výber
SVS
/október 2014/
zbierka - Žalujem
