Keď ma za prítomnosti manželky, pri bare, chytila čašníčka za zadok s poznámkou "máš pekný....", manželka si okamžite objednala deci piva. Na začudovaný pohľad barmana dodala "viac sa jej vo vlasoch aj tak neudrží!"

Treba dodať, že to bolo gesto kamarátky ku štamgastovi (potešilo). A takto akosi si predstavujem, že by to malo vyzerať obojsmerne.

Ťapnutie po zadku áno, ale len tam, kde možno dôvodne očakávať nie negatívnu odozvu. Ináč by sa ťažko vysvetľovalo, že vyznávač hesla "viagra pod stromček - ten najkrajší darček" nie je sexuálny agresor, ale jedná sa len o odľahčenú formu sociálnej komunikácie.!

V jake hospodě se da objednat deci piva?

V tej "našej", v rámci "vnútorného kruhu". Práve tak, ako sa dá krčmárovi povedať "nemáš niečo pod zub?", a na stole pristanú domáce klobásky, "jelítka"... alebo kotlíkový guláš. K tomu pivo, cigaretka či fajka... V štýle hlášky z "Hospody": v krčme lepšie ako na svete!

No ano, rada dělat to je tehdy, kdy je to vhodné je jistě spásná, ale problém je, že ne každý máme správně nastavené morální povědomí o tom, co je kdy vhodné. Z toho důvodu je třeba dodat ještě nějaký konkrétní obsah tomuto pravidlu, stejně jako u jiným otázek etikety. Jiný způsob, jak se dohodnout na tom, co je hodné, asi není.

Ten kto cit pre odhad situácie nemá, nech to nerobí. Pokúsiť sa tento "akt ťapnutia" inštitucionalizovať, by bolo nezmyselné.

Jak ten, kdo nemá odhad pozná, že ho nemá? To je ten problém. Pokus o institucionalizaci nesmyslný není. Etiku a etiketu je bohužel nutné uvést v trochu podrobnějších pravidlech než jen v jediném - jednej podle vlastního odhadu.