Vzkriesenie Ježiša z mŕtvych – historický fakt, či fikcia? - 1.časť

Mnohí tvrdia, že otázka, či Ježiš vstal z mŕtvych je jednoducho niečo, čomu človek bez potreby dôkazov buď verí, alebo neverí. Ale Dawkins vo svojej knihe Boží blud píše:

"Vstal z mrtvých i on sám, tři dny po svém ukřižování? Na každou takovou otázku existuje odpověď, ať ji lze v praxi nalézt nebo ne, a to odpověď přísně vědecká. Metody, které bychom ... k vyřešení této záležitosti použili, by byly čistě a zcela vědecké."

Liberálni teológovia, ktorých sotva možno nazvať kresťanmi, tvrdia, že ani nie je podstatné, či vôbec Ježiš vstal z mŕtvych, lebo dôležitá je naša viera. Ako keby viera v lož mohla zmeniť realitu. Apoštol Pavol napísal, že ak Kristus nevstal z mŕtvych, naša viera je márna.

Dawkins mal pravdu, že existujú prísne vedecké metódy na odpovedanie otázky, či sa nejaká udalosť v minulosti udiala, alebo nie. A s použitím kritérií, ktoré by historici použili na skúmanie akéjkoľvek inej udalosti v dejinách, môžeme odpovedať aj na otázku, či máme nejaké dôkazy toho, že Ježiš vstal z mŕtvych.

Nebudem argumentovať, že je to pravda, lebo to hovorí Biblia. Budem k biblickým aj mimobiblickým záznamom pristupovať tak, ako ku ktorémukoľvek dokumentu o ktorom nepredpokladám ani že je inšpirovaný Bohom, ani že je bez chýb.

Dá sa pomocou historických metód zrekonštruovať, čo sa v to veľkonočné nedeľné ráno pred dvetisíc rokmi v Jeruzaleme udialo?

Ako som písala v predchádzajúcich článkoch, historici majú o mnohých udalostiach či osobnostiach iba jediný záznam. V tomto článku však budem ku písomným prameňom pristupovať veľmi prísne a spomeniem len tie udalosti, ktoré sú viacnásobne potvrdené z viacerých nezávislých zdrojov a preto sa na tých faktoch všetci historici zhodnú ako istých. Napríklad nebudem argumentovať, že Ježišov hrob bol zapečatený a ku hrobu bola postavená stráž z toho dôvodu, že túto informáciu máme iba z jedného zdroja.

Na ktorých faktoch z Ježišovho života sa teda odborníci zhodnú?

V prvom rade je isté, že za vlády cisára Tibéria bol v Jeruzaleme ukrižovaný. Máme 11 nezávislých biblických aj mimobiblických (židovských, gréckych, rímskych) zmienok o Ježišovej poprave. Napriek populárnym teóriám, že Ježiš popravu prežil a potom žil v Indii, je isté, že ukrižovanie sa prežiť nedalo. Rimania boli odborníci na zabíjanie. Odborníci na Nový zákon a históriu ranného kresťanstva, ktorí nie sú kresťanmi, ako napríklad John Dominic Crossan, či Gerd Ludemann sa zhodnú, že Ježišova smrť ukrižovaním za Pontského Piláta je nesporným historickým faktom.

Väčšina historikov (okrem úzkeho spektra ultraskeptických historikov z Ježišovho seminára, ktorí tvrdia, že Ježišovo mŕtve telo bolo kdesi pohodené a zožrali ho psi) verí aj tomu, že Ježiš bol pochovaný do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. Nielen kvôli viacnásobnému potvrdeniu z nezávislých prameňov, ale aj kvôli tomu, že tento muž bol členom židovskej veľrady, teda tej skupiny, ktorá Ježiša odsúdila. Keď zvážime nepriateľstvo, ktoré prechovávali prví kresťania proti židovskej veľrade, je ťažké si prestaviť, že by si vymysleli, že jeden z nich urobil niečo dobré a postaral sa o Ježišov dôstojný pohreb, zatiaľ čo učeníci sa rozpŕchli. Z toho vyplýva aj to, že miesto, kde bol Ježiš pochovaný, bolo známe.

Avšak na tretí deň našla skupina žien Ježišov hrob prázdny. Väčšina historikov tejto správe verí nielen preto, že je viacnásobne potvrdená, ale aj kvôli trápnosti. V dnešnej dobe nechápeme, čo môže byť trápne na tom, že hrob našli práve ženy. Ale v židovskej a rímsko-gréckej spoločnosti 1. storočia svedectvo žien nebolo považované za hodnoverné, dokonca im ani nedovolili svedčiť na súde. "Ktovie čo tie ženy videli?", povedal môj bývalý šéf s pohrdlivým dôrazom na slovo ženy. Myslíte si, že v tej dobe reagovali lepšie? Celsus v 2. storočí vo svojom pamflete proti kresťanom píše: "Kto ho videl? Polopomätené ženy a niektorí ďalší, ktorí boli zaangažovaní v tomto blude." Prečo teda kresťania tvrdili, že prázdny hrob objavili práve ženy? Prečo nie Peter, Ján, alebo aspoň Jozef z Arimatie? Asi preto, že ho naozaj objavili ženy.

Nielen z toho však vyplýva že hrob bol prázdny. Potvrdili to aj nepriamo nepriatelia keď vyhlasovali, že učeníci telo ukradli. Keby bolo telo stále v hrobe, poukázali by na to. Ako sa v Jeruzaleme mohla vôbec rozšíriť správa o vzkriesení, ak by hrob nebol prázdny?

Avšak musím priznať, že na fakte, že Ježiš bol pochovaný v hrobe Jozefa z Arimatie a že ženy objavili prázdny hrob sa zhodne asi len 70% odborníkov.

Na čom sa však zhodnú všetci učenci, ktorí sa zaoberali históriou staroveku, bez ohľadu na to, či sú ateisti, agnostici, alebo kresťania je fakt, že učeníci boli presvedčení, že Ježiš vstal z mŕtvych a zjavil sa im. Mnohí internetoví diskutujúci si myslia, že Ježišovo vzkriesenie je len legenda, ktorá vznikla po pár desaťročiach. Nasledovníci mŕtveho Ježiša si vraj po pár rokoch povedali: "Prečo by náš Ježiš mal byť horší ako ostatní. Podľa mňa je Boh." "Dobre, od dnes budeme hlásať, že je Boh." A o ďalších pár rokov si povedali: "Čo robia bohovia? Vstávajú z mŕtvych. Dobre. Tak aj Ježiš vstal z mŕtvych." V skutočnosti vieme vystopovať, že Ježišovo božstvo a vzkriesenie sa hlásalo od samého počiatku kresťanstva. Ako to vieme? Veď evanjeliá boli napísané 30-60 rokov po udalostiach. Táto doba je síce v porovnaní s inými starovekými dokumentami veľmi krátka (napríklad prvé životopisy Alexandra Macedónskeho boli napísané štyristo rokov po jeho smrti), ale predsa je tu nejaký priestor na pozmenenie pôvodného posolstva.

Lenže máme omnoho skorší záznam ako v evanjeliách. Apoštol Pavol napísal list kresťanom do Korintu okolo roku 55 n.l., teda asi 25 rokov po Ježišovom ukrižovaní.

V úvode 15. kapitoly Pavol píše, že im chce opäť pripomenúť evanjelium, ktoré im zvestoval keď navštívil Korint. Vieme pomerne presne vystopovať, kedy Pavol toto mesto navštívil. V knihe Skutkov sa totiž spomína meno úradníka, ktorý bol vtedy na čele mesta. Archeológovia objavili nápis, že tento Gallio zastával funkciu v Korinte v rokoch 51-52 n.l.

Teda Pavol Korinťanom toto evanjelium zvestoval asi 20 rokov po ukrižovaní. A čo je obsahom tohto evanjelia? Pavol pokračuje týmito slovami: "predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal." Táto fráza sa používa, keď židia odovzdávajú posvätnú tradíciu, ktorú od niekoho prijali. Od koho Pavol prijal slová evanjelia, ktoré odovzdal Korinťanom? V liste Galaťanom, ktorý je najstarším Pavlovým listom, píše, že sa osobne poznal s Petrom, Jánom a Ježišovým bratom Jakubom. Toto evanjelium, ktoré Pavol zvestoval Korinťanom neboli len Pavlove slová, ale bolo to vyznanie viery, ktoré prijal priamo od Petra a iných učeníkov.

V nasledujúcich riadkoch píše slová posolstva, ktoré prijal od Ježišových učeníkov, keď ich navštívil v Jeruzaleme a textoví kritici si všimli ďalšiu zvláštnosť. Text má určitý rytmus a štylizáciu, ktorá nasvedčuje tomu, že je to vyznanie, ktoré sa v prvej cirkvi hlásalo. Väčšina ľudí totiž bolo v tej dobe negramotných a bolo ich  treba naučiť nejaké kľúčové veci naspamäť. Tak posolstvu dali určitý rytmus (ako my dnes dávame do veršov) a takéto ho učili ďalších ľudí. Čo bolo teda vyznaním viery, ktoré prijal Pavol od Petra a odovzdal Korinťanom? Pavol píše, že Ježiš zomrel, bol pochovaný, na tretí deň vstal z mŕtvych a vymenováva komu sa zjavil. Na zozname sú jednotlivci ako Peter či Jakub, ale aj skupiny ako všetci apoštoli, ba dokonca viac ako päťsto bratov. Pavol ešte dodáva, že väčšina z tých 500 mužov, ktorí videli Ježiša, ešte stále žije. Odborníci na históriu začiatkov kresťanstva došli ku konsenzu, že toto vyznanie viery bolo sformulované v dobe niekoľko mesiacov po ukrižovaní. Dokonca ultraliberálni kritici z Ježišovho seminára tvrdia, že vzniklo najneskôr 2-3 roky po ukrižovaní.

Preto sa celé spektrum odborníkov (ateisti, agnostici, kresťania, židia) zhodli na fakte, že učeníci verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa im a že toto posolstvo sa v Judsku začalo šíriť bezprostredne po ukrižovaní.

Toto boli historické fakty, podložené údajmi (písomné záznamy z rôznych zdrojov ale aj archeologické nálezy, ktoré som nespomínala).

Na faktoch sa zhodnú všetci odborníci, bez ohľadu na svetonázor, rozchádzajú sa však v tom ako si tieto fakty interpretujú.

Najznámejšie hypotézy sú tieto:

1. Teória mýtu – Ježišove zázraky a vzkriesenie je mýtus, ktorý sa časom dostal do kresťanstva. Na základe dôkazov tomu neveria odborníci, ale zato s obľubou to propagujú ľudia, ktorí sa moc faktami nezaťažovali, ako napríklad Dan Brown či Richard Dawkins.

2. Konšpiračná teória – učeníci si historku o vzkriesení vymysleli.

3. Teória halucinácií – učeníci mali halucinácie vzkrieseného Ježiša.

4. Teória sugescie – vplyvný učeník presvedčil ostatných, že Ježiš vstal z mŕtvych.

5. Teória vzkriesenia – Ježiš vstal z mŕtvych.

Väčšina ateistických, či agnostických historikov sa prikláňa ku halucinácii, alebo sugescii, respektíve kombinácii oboch. Táto hypotéza má však viaceré slabiny, na ktoré poukážem v nasledujúcom článku. Avšak tí, čo pripúšťajú možnosť existencie Boha priznávajú, že jedine vzkriesenie spoľahlivo vysvetľuje všetky fakty.

A čo vy? Ako si vysvetlíte uvedené fakty?