Snáď nepovažuješ Bibliu za historický dôkaz o Ježišovi.

„Ježiš bol milý chlapík,... ak vôbec existoval.“ Tieto slová som počula pred pár dňami a neprekvapili ma.

Profesionálni historici sa síce zhodujú v tom, že Ježiš určite existoval a zástancovia mýtu o Ježišovi sú medzi nimi na úrovni popieračov holokaustu, iná je však situácia medzi populárnymi youtubermi. Snáď polovica ateistických youtuberov, ktorí majú obrovskú platformu a tvária sa, že kriticky skúmajú fakty, tvrdí, že Ježiš možno nikdy neexistoval.

Zareagovala som svojim typickým sarkazmom. „Všetko je možné. Možno ani Cézar neexistoval, možno ani Napoleon nikdy nežil, možno je Zem plochá.“ Pochopila a položila mi protiotázku, či sa o Ježišovi píše aj niekde inde ako len v Biblii.

A s touto otázkou sa stretávam znovu a znovu.

„Aký máš dôkaz, že Ježiš existoval? Snáď nie Biblia!“

„Aký máš dôkaz, že Ježišovi súčasníci verili, že robil zázraky? Snáď nie Biblia!“

„Aký máš dôkaz, že Pavol tvrdil, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa vyše 500 ľuďom? Snáď nie Biblia!“

„Aký máš dôkaz, že Ježišovi učeníci verili a hlásali, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa im? Snáď nie Biblia!“

„Aký máš dôkaz, že Ježišov brat Jakub neveril, že Ježiš je Mesiáš a všetko sa zmenilo až po vzkriesení? Snáď nie Biblia!“

Biblia verzus Korán

Títo ľudia zjavne nechápu, čo je to Biblia. Myslia si, že je to jedno dielo jedného autora, ktoré sa zrodilo podobne ako Korán. Mohamed mával mystické vytrženia, pri ktorých dostával zjavenia, ktoré jeho poslucháči napísali (Mohamed bol negramotný).

Biblia je však niečo úplne iné. Je to zbierka 66 kníh od rôznych autorov, rôznych žánrov, napísaná v priebehu stáročí. Keďže sa bavíme o Ježišovi, vyjadrím sa len ku druhej časti – Novému Zákonu. Týchto 27 kníh napísalo niekoľko autorov v 1. storočí. Evanjeliá a kniha Skutkov sú historické knihy, ktoré zachytávajú udalosti, ktoré sa verejne odohrali v Judsku v 1. storočí. Evanjeliá sú životopisy Ježiša, ktoré napísali štyria rôzni autori a kniha Skutkov zaznamenáva dejiny prvej cirkvi, najmä cesty apoštola Pavla. V týchto knihách sú konkrétne mená, udalosti a geografické miesta, ktorých presnosť potvrdila archeológia a práce iných antických autorov. (Konkrétny príklad z knihy Skutkov apoštolov uvádzam vo videu). Ale aby som dala odpoveď na otázku, či sa o Ježišovi píše aj niekde inde ako v Biblii, tak áno, píše. Najrannejším a najpodrobnejším historickým zdrojom však ostáva Biblia.

Aký mám dôkaz, že Pavol veril, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa vyše 500 ľuďom? Pavlove listy, ktoré písal cirkevným zborom, nie sú dôkazom toho, čo hlásal Pavol? Či automaticky boli diskvalifikované ako historický prameň len preto, lebo ich zaradili do Biblie?

Aký máme dôkaz, že Ježišovi súčasníci verili, že Ježiš robil zázraky a vstal z mŕtvych? Najrannejšie životopisy Ježiša (evanjeliá), ktoré napísali ešte počas života očitých svedkov, dôkazom nie sú? Či automaticky boli diskvalifikované ako historický prameň len preto, lebo ich zaradili do Biblie? A preto treba radšej uprednostniť apokryfné evanjeliá (tie, ktoré sa do Biblie nedostali), ktoré boli napísané dvesto-päťsto rokov po Ježišovi a sú preukázateľne historicky nepresné? (Vo videu uvádzam konkrétny príklad „cenzurovaného“ evanjelia podľa Judáša, ktoré cirkev do Biblie nezaradila.)

Hoci populárni ateistickí youtuberi všetkých 27 kníh Nového Zákona automaticky diskvalifikovali ako historický zdroj, poctiví historici, ktorí nejdú po senzáciách, vedia, že knihy Nového Zákona sú najrannejší a najspoľahlivejší historický zdroj, z ktorého sa môžeme dozvedieť o živote a učení Ježiša, či o posolstve, ktoré hlásali Ježišovi nasledovníci.

Ďalšou námietkou je, že tieto knihy predsa nemôžeme brať vážne, keďže ich písali nasledovníci Ježiša a teda mali svoju agendu. Títo istí ľudia však berú vážne knihy od nepriateľov kresťanov, ktorí tiež mali svoju agendu. Čo je na tom, že o Ježišovi podrobne písali jeho nasledovníci? Aj o Mohamedovi písali moslimovia (prvý životopis Mohameda bol napísaný 120 rokov po jeho smrti), o Budhovi písali Budhisti (prvý písomný záznam o Budhovi bol napísaný 600 rokov po jeho smrti), o Platónovi písali jeho žiaci a sympatizanti (diela o ňom vznikli ešte počas života očitých svedkov, podobne ako evanjeliá boli napísané ešte počas života očitých svedkov Ježišovho pôsobenia).

Máloktorý historik (nielen) staroveku nemal svoju agendu, ale to ho automaticky nediskvalifikuje ako historický zdroj.

Podrobnejšie o tejto téme hovorím vo videu, kde rozoberám aj niekoľko konkrétnych dôkazov, prečo sú knihy Novej Zmluvy historicky spoľahlivé a apokryfné evanjeliá (tie, ktoré do Biblie nezaradili) historicky spoľahlivé nie sú. Preto ak sa chcete dozvedieť, kto bol Ježiš a čo hlásal, otvorte si Bibliu a začnite čítať evanjeliá. Keď si ich prečítate, potom si môžete pozrieť aj tie neoficiálne evanjeliá (údajne tajné, či cirkvou zakázané) a hneď pochopíte prečo ich cirkev nezaradila do Biblie a že to bolo rozhodnutie správne.

Článok som pôvodne publikovala na blogu Pravdy