Richard Dawkins vo svojej knihe Boží blud píše, že evanjeliá nie sú historicky spoľahlivé a presvedčia len tých ľudí, ktorí si nekladú otázky.
Píše: „Fakt, že je něco zapsáno, dokáže přesvědčit lidi, kteří nejsou zvyklí klást si otázky jako: „Kdo to napsal a kdy?" ,Jak věděli, co mají napsat?" „Opravdu to ve své době mysleli tak, jak to chápeme my dnes?" „Byli to nezaujatí pozorovatelé nebo jejich psaní něco přibarvovalo?" (1)
Neviem, či tými ľuďmi, ktorí si nekladú otázky, myslel svojich fanúšikov, lebo neexistuje aby kriticky zmýšľajúceho človeka presvedčili nasledujúce slová pána profesora: „Učení teologové už v 19. století téměř jednoznačně dokázali, že evangelia nejsou spolehlivým popisem skutečných událostí....“ (2)
Keď som si prečítala túto vetu, nalistovala som si, kedy bola kniha publikovaná, lebo som nemohla uveriť tomu, že niekto v 21. storočí sa odvoláva na závery učencov z 19. storočia, ktoré boli spoľahlivo vyvrátené v 20. storočí vďaka archeologickým nálezom. Na druhej strane, nemalo by ma to prekvapovať. Jeden z najznámejších apologétov dnešnej doby Dr. William Lane Craig opisuje typický jav, kedy univerzitný profesor, ktorý je militantným ateistom, je veľký hrdina, ak môže útočiť na 18 ročných kresťanských študentov. Takýchto profesorov zvykne vyzvať na verejnú debatu a vo väčšine prípadov sa ukážu ako ignoranti, ktorí nerozumejú problematike a len neustále dookola opakujú argumenty filozofov 18. storočia. Craig dodáva, že väčšina z nich sa rozhodla pre ateizmus vo veku 12-13 rokov a odvtedy si nenaštudovali nič, čo by mohlo vyvrátiť ich presvedčenie. Preto by ma nemalo prekvapovať, že Dawkins sa odvoláva na dávno vyvrátené názory učencov 19. storočia. Veď aj v inej časti knihy sa snaží vyvracať argumenty stredovekého filozofa Tomáša Akvinského. Akvinský bol iste vynikajúci filozof, ale za tých pár storočí naše poznanie predsa len pokročilo (v stredoveku nevedeli ako vznikol vesmír, nevedeli nič o jemnom doladení vesmíru či informácii uloženej v DNA, nepoznali archeologické nálezy, ktoré potvrdili Bibliu...). Prečo Dawkins odmietol pozvanie diskutovať so súčasným apologétom, napríklad so spomínaným W.L. Craigom? Čoho sa bojí? (3) Vyvracať argumenty stredovekého filozofa, ktorý mu zo záhrobia nemôže oponovať, je iste jednoduchšie.
Keď sa Dawkinsa oxfordský matematik John Lenox opýtal, či študoval historické dôkazy Ježišovho vzkriesenia, odpovedal, že nevidí dôvod prečo by sa mal niečím takým obťažovať. Ja si len kladiem otázku, odkiaľ berie tú guráž, písať knihu, ktorá má vyvrátiť kresťanskú vieru, keď sa ani neobťažoval tým, aby si problematiku, o ktorej píše, aspoň povrchne naštudoval. Navyše, keď je všeobecne známe, že stovky známych osobností konvertovalo ku kresťanstvu potom, ako si naštudovali historické dôkazy Ježišovho vzkriesenia.
Dawkins teda bez dôkazov dochádza k záveru: „Nikdo neví,co vlastně tito čtyři evangelisté byli zač,ale téměř jistě se s Ježíšem nikdy nesetkali osobně.“(4)
Keďže som, narozdiel od Dawkinsa, problematiku autorstva evanjelií skúmala, podelím sa s vami o to, čo som sa dozvedela.
Evanjeliá sú, narozdiel od Pavlových listov, anonymné. Ako teda môžeme vedieť, kto je ich autorom?
Uvediem jeden príklad z histórie. Plutarchos napísal niekoľko desiatok biografií. Viete koľko krát sa v jeho dielach uvádza jeho meno ako autora? Nikdy. Ako teda vieme, že ich písal Plutarchos? Autorstvo mu pripisuje tradícia a viacerí ho citujú. Je možné, že sa všetci mýlili? Možné to je, ale historici nevytvárajú závery na základe toho, čo je možné, ale na základe toho, čo je najpravdepodobnejšie.
Rovnaké kritéria ako pre sekulárnych autorov, by sa mali používať aj pri otázke autorstva evanjelií.
Papius v 1. polovici 2. storočia píše, že vyberač daní Matúš, ktorý bol Ježišovým učeníkom, napísal v Malej Ázii evanjelium. Ďalej spomína, že Ježišov učeník Ján tiež napísal svoje evanjelium. O evanjeliu podľa Marka píše, že Marek nebol očitým svedkom udalostí, ale bol tlmočníkom Ježišovho učeníka Petra. Papius nespomína autora štvrtého evanjelia - Lukáša. O Lukášovi píše už Justín Martýr (prívlastok dostal dodatočne kvôli mučeníckej smrti) a síce, že bol lekárom a spoločníkom Pavla na jeho cestách a informácie o Ježišovom živote a slovách získal od očitých svedkov.
Toto sú dve najrannejšie svedectvá o autorstve evanjelií, ktoré napísali niekoľko desaťročí po tom, ako boli napísané evanjeliá. Neskoršie písomné záznamy od Irenea a iných potvrdzujú tradované autorstvo. Je možné, že sa všetci mýlili? Možné to je, ale historici nevytvárajú závery na základe toho, čo je možné, ale na základe toho, čo je najpravdepodobnejšie.
Je vysoko pravdepodobné, že keby si títo pisatelia autorstvo evanjelií vymysleli o niekoľko desaťročí neskôr, mali by sme viac tradícií, ktoré by pripisovali autorstvo rôznym osobám.
Navyše ak by si autorstvo vymysleli, prečo by ho nepripísali dôveryhodnejším osobám ako bol Peter, Filip, či Tomáš? Skutoční autori kanonických evanjelií veľkú prestíž nemali. Výnimkou je Ján. Ale Matúš mal hneď po Judášovi najhoršiu povesť. Dôvod je ten, že Matúš bol bývalý vyberač daní a títo mýtnici sa tešili rovnakej "úcte" ako prostitútky. Marek a Lukáš dokonca ani neboli Ježišovi učeníci.
Takže nie je pravdou, že autorstvo evanjelií je nejasné. Ale Dawkins predpokladá, že ho jeho fanúšikovia neprehliadnu, lebo dúfa, že sú presne takí ako ich idol – nie sú zvyknutí klásť si otázky a hľadať na ne odpovede.
Poznámky:
- Dawkins, Richard Boží blud: přináší náboženství útěchu, nebo bolest?/ [z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová].- Vyd. 1.-Praha: Academia, 2009.- 480, s.114
- tamže, s.115
- https://www.youtube.com/watch?v=rI5I10CAGIg
- tamže, s.118
