Profesor Dawkins priznal svoj omyl – Ježiš existoval

Profesor Dawkins vo svojej knihe „Boží blud“, kde sa snaží čitateľov presvedčiť, že Boh neexistuje a Biblia nie je historicky spoľahlivá, píše:

„ Někteří historici dokonce vážně tvrdí, třebaže se to všeobecně neuznává, že je docela možné, že žádný Ježíš nikdy nežil..“(1)

Ak si odmyslíme práce sovietskych „historikov“, tak žiadny historik to netvrdí. Hoci nájdu sa aj dnes „historici“, ktorí spochybňujú holokaust ale sú rovnako „seriózni“ ako tí, čo popierajú existenciu Krista.

Richardovi Dawkinsovi to v debate vytkol oxfordský matematik John Lenox a pripomenul mu, že žiadni historici nespochybňujú existenciu Ježiša, na čo Dawkins reagoval slovami: „Ježiš existoval“(2)

Som veľmi prekvapená, že sa stretávam (aj keď už zriedkavo) s názorom, že Ježiš nie je reálnou historickou osobnosťou.

Najčastejšou námietkou je, že ak bol Ježiš tak významný, prečo máme o ňom tak málo dobových záznamov.

Ak množstvo dobových záznamov o Ježišovi porovnáme s kvantom informácií, ktoré máme o Márii Terézii, Napoleonovi, T.G. Masarykovi a iných osobnostiach, tak to naozaj môže vzbudiť pochybnosti o tom, či Ježiš vôbec žil.

Lenže kritici zabúdajú na jeden podstatný fakt. Ježiš nežil pred dvesto, ale pred dvetisíc rokmi. Hoci učebnice dejepisu budia dojem, že o starovekej histórii sa nám zachovalo obrovské množstvo dobových záznamov, opak je pravdou. Veľakrát fakty z obdobia staroveku pochádzajú len z jedného, či dvoch zdrojov.

V tomto článku sa chcem zamerať na porovnanie množstva historický záznamov, ktoré máme o Ježišovi a o iných osobnostiach staroveku a stredoveku.

Faktom je, že o Ježišovi máme lepšiu historickú dokumentáciu ako o zakladateľovi ktoréhokoľvek starovekého náboženstva.

Uvediem len jeden z príkladov.

Budha

Historický Siddhárthah Gautamah sa narodil približne v roku 560 pred Kristom, ale prvé písomné záznamy o ňom máme až z obdobia 500 rokov po jeho smrti. Prvý budhov životopis napísali až v 1. storočí po Kristovi. Dovtedy sa jeho učenie a životný príbeh zachovávalo ústnou tradíciou. Poznáte nejakých historikov, ktorí spochybňujú Budhovu existenciu?

Aby sme nehovorili len o náboženských vodcoch, môžem spomenúť známych učencov.

Sokrates

Tento veľký filozof žil približne 500 rokov pred Kristom. Rovnako ako Ježiš, nenapísal žiadnu knihu. Správy o ňom napísali až jeho žiaci Platón a Xenofón, podobne ako evanjelisti, či apoštol Pavol o Ježišovi. Žiadni historici nevyrukujú s argumentom, že tieto správy o Sokratovi nie sú dôveryhodné, lebo ich písali sympatizanti Sokrata. Ale túto námietku s obľubou používajú proti rannokresťanským záznamom o Ježišovi.

A komu sa venujú historici najviac? Dobyvateľom, kráľom, politikom, vojenským veliteľom. Kto iný zosobňuje toto všetko lepšie ako Alexander Macedónsky?

Tento najväčší dobyvateľ staroveku určite zaujal historikov viac ako židovský rabín v okrajovej rímskej provincii. Napriek tomu dva najstaršie životopisy Alexandra napísal Arián a Plutarchos viac ako 400 rokov po Alexandrovej smrti v roku 323 p.n.l. a historici ich považujú za celkovo dôveryhodné. Je vysoko pravdepodobné, že obaja autori čerpali zo starších prameňov, ktoré sa nám už nezachovali, ale to isté sa platí aj o rímskom historikovi Tacitovi, ktorý písal o Kristovi približne 80 rokov po jeho ukrižovaní. Často počúvam námietku: Tacitus sa s Kristom nikdy nestretol. To áno, ale ani Arián a Plutarchos sa nestretli s Alexandrom.

Presuniem sa do novodobejšej histórie, konkrétne do obdobia stredoveku.

Mohamed

Hoci v Koráne máme zaznamenané výroky Mohameda, ktorý žil v rokoch 570 – 632, jeho životopis napísali až v roku 768, teda viac ako 100 rokov po Mohamedovej smrti. Čože je to v porovnaní s evanjeliami, ktoré napísali 30-40 rokov po Ježišovom ukrižovaní? Mohamedov životopis napísal moslim Ibn Ishak, teda sympatizant, rovnako ako evanjeliá Ježišovi nasledovníci. Poznáte historikov, ktorí preto spochybňujú základné historické fakty z Mohamedovho života tak intenzívne ako spochybňujú evanjeliá?

Samova ríša

V každej učebnici dejepisu máme informácie o Samovi a jeho ríši, ktorá bola na našom území v 7. storočí. Vedeli ste, že jediný súdobý záznam sú približne štyri riadky z Fredegarovej kroniky? Máme aj mladšie záznamy, tie však nie sú nezávislé, ale tiež vychádzajú z tohto zdroja. Skúste niektorým historikom povedať, že Samova ríša pravdepodobne neexistovala, lebo by sa o nej bolo zachovalo viac ako štyri riadky!

Prečo teda nepoužívame rovnaké kritéria na Ježiša?

Okrem toho, že o ňom píše 27 kníh Novej Zmluvy, z ktorých najstaršie napísal Pavol asi 20 rokov po ukrižovaní, veľa základných faktov o Ježišovi sa dozvieme aj z mimokresťanských zdrojov, židovských či antických. O každom z týchto písomných záznamov by som mohla napísať samostatný článok.

Väčšina ľudí preto dnes už nepochybuje o tom, či Ježiš existoval.

Pochybujú len o tom, či robil zázraky a vstal z mŕtvych. Oprávnenou námietkou je, že keby Ježiš v evanjeliách nečinil nadprirodzené skutky, nevrhalo by to na kresťanské záznamy podozrenie. Historik nemusí napísať, že Ježiš bol divotvorca. Seriózny historik sa s týmto problémom vysporiada tak, že napíše, že jeho nasledovníci tvrdili, že činil zázraky a vstal zmŕtvych.

Možno vás prekvapí, že máme veľa historických záznamov, ktoré dokazujú nielen Ježišovu existenciu, ale aj jeho zmŕtvychvstanie.

Ale to je téma na samostatný článok.

Poznámky:

(1) Dawkins, Richard Boží blud: přináší náboženství útěchu, nebo bolest?/ [z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová].- Vyd. 1.-Praha: Academia, 2009.- 480, s.119

(2) https://www.youtube.com/watch?v=Ant5HS01tBQ