Prirovnanie vzniku života ku vzniku konvektívnej búrky nie je výstižné.

Tí, čo veria, že život nevznikol náhodne a samovoľne, ale bol stvorený, často argumentujú, že vznik života z neživej hmoty je proti entropii.

Pán Švadlenka vo svojom blogu poukazuje na jav, kedy vznik konvektívnej búrky spočiatku navonok porušuje druhý termodynamický zákon a čiastočne to prirovnáva ku vzniku života. Nechcem opakovať veci, ktoré autorovi vytkli v zaujímavej diskusii pod článkom, ale poukázať na iný aspekt toho, prečo toto prirovnanie nie je ani trochu výstižné.

Vysvetlím názorne, o čom je tento zákon, ktorý sa nazýva aj entropia. Ak na stole nechám čajník s horúcou vodou, voda vychladne a vzduch sa oteplí. Nestane sa to, že by horúca voda odobrala teplo z okolia. Teda energeticky sa všetko snaží dostať do rovnovážneho stavu. Musí však ísť o systém uzavretý, ktorý neprijíma energiu z okolia.

Avšak výraz entropia sa používa aj v metaforickom zmysle, že veci ponechané samé na seba zvyšujú svoju neusporiadanosť a smerujú stále k väčšiemu neporiadku a úpadku – budovy chátrajú, telo starne, ak vzťahy nebudujete, ochladnú, ak v izbe necháte deti (ale zvládnu to aj niektorí dospelí), narastá tam neporiadok. Pritom ten neporiadok, ktorý tam zanechali deti, nemusí byť z energetického hľadiska vôbec v rovnováhe.

Pri vzniku života ide o viac, ako len o to, že spočiatku narastá usporiadanosť a energia sa podobne ako pri vzniku konvektívnej búrky, koncentruje na jednom mieste. Nejde ani o to, žeby vznik chemických zlúčenín, ktoré sú potrebné ku vzniku života, bol nevyhnutne proti prírodným zákonom, aj keď je veľa nevyriešených záhad ako sa tak komplexné molekuly vytvorili. Záhadou je, ako vôbec niečo tak komplikované a funkčné ako život, vzniklo. K životu potrebujeme obrovské množstvo rôznych chemických zlúčenín, ktoré vznikli v rôznych prostrediach a záhadne si k sebe našli cestu a poskladali sa do funkčnej bunky.

Človek rozpozná dizajn okamžite. Na dovolenke som sa prechádzala po pláži a uvidela som v piesku nádhernú chobotnicu vytvorenú z piesku a mušličiek a pod ňou bol nápis 2018 vytvorený z mušličiek. Ľutujem, že na dovolenke väčšinu času pri sebe telefón nemám a toto nádherné dielo som nezachytila.

Keby tam bol pán Švadlenka, poviem mu, že si myslím, že toto dielo vytvorili vlny a nech ma presvedčí o opaku.

Prečo by to nemohli vytvoriť vlny? Lebo je to usporiadanie nepravdepodobné? Veď mušličky sa tam povaľovali všade a akékoľvek iné usporiadanie je rovnako nepravdepodobné. Teda dizajn spoznáme nielen vďaka nepravdepodobnosti toho útvaru.

Alebo je vytvorenie chobotnice v piesku proti fyzikálnym zákonom? Nie je. Veď vietor fúka kadejako.

A narozdiel od bunky, tu nemusí žiaden materiál vznikať, lebo všetok materiál potrebný ku vytvoreniu chobotnice (piesok, voda, mušličky, vietor) tu už máme.

Veď tá chobotnica nemusela vzniknúť naraz, mohla sa postupne vytvárať milióny rokov, rovnako ako prvá bunka. Žeby ju vlny zničili prv akoby vznikla? A chemické zlúčeniny sa vari tiež nerozkladajú?

Pohrabala som sa v starých fotkách a našla som nejaké názorné ukážky.

Takéto rozmiestnenie skál, dreva a žiaľ aj odpadkov, ako vidíte na brehu Liptovskej Mary je zo štatistického hľadiska nepravdepodobné, ale nevidíme v tom žiaden dizajn.

A čo tieto fotky z Chorvátska? Ja si myslím, že tieto obrazce sa v priebehu pár rokov vytvorili tak, že keď ľudia vychádzali z vody, prilepili sa im skalky na chodidlá a odpadli vždy na tom správnom mieste, až sa poskladal tento obrazec. Neveríte mi? Prečo nie? Veď je to omnoho pravdepodobnejšie ako vznik prvého samoreplikujúceho sa organizmu.

Neveríte mi preto, lebo dizajn rozoznáte okamžite a správne predpokladáte, že autorom tých obrazcov je to dievčatko.

Prečo mám teda v prípade bunky potlačiť zdravý úsudok a veriť, že vznikla bez zásahu inteligencie?

Tu je názorné video ako sa z informácie uloženej v DNA vytvárajú proteíny. Vážne veríte tomu, že v tom nemá prsty inteligentný dizajnér?