Príbeh bývalého moslima, ktorý sa stal „islamofóbom.“

Rachid je synom imáma (moslimský duchovný) a odmalička svojho otca obdivoval a túžil ísť v jeho šľapajách. Niečo sa však zmenilo a dnes je označovaný nálepkou islamofób.

Pre bezpečnosť seba a svojich príbuzných nemôže prezradiť svoje priezvisko, ale vystupuje len pod menom brother Rachid, lebo v islame je za konvertovanie trest smrti. Brother Rachid však zašiel ešte ďalej – vo svojich youtube videách, ktoré sú v niektorých moslimských krajinách zakázané, kritizuje islam a bojuje za práva kresťanov v moslimských krajinách.

Tu je jeho príbeh.

Narodil sa v Maroku a od svojich štyroch rokov sa učil čítať a naspamäť recitovať Korán. Bol presvedčený, že islam je jediné správne náboženstvo. Keď mal 12 rokov, odišiel kvôli štúdiu bývať ku strýkovi do Kasablanky. Jeden večer prelaďoval rádio a začul vysielanie Trans World Radia z Monte Carla v arabskom jazyku o Ježišovi. To, čo počul, bolo v úplnom rozpore s tým, čo vedel z Koránu. V rádiu tvrdili, že Ježiš bol Boží Syn, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych a iné veci, ktoré pre moslima zneli ako rúhanie. Na konci relácie dali adresu, kam mohol napísať, ak má nejaké otázky. Schmatol pero a na ruku si napísal adresu. Poslal im list nie preto, žeby mal nejaké otázky, ale preto, aby im dokázal, že sa mýlia. Tak začala štvorročná korešpondencia, ktorá postupne menila jeho svetonázor. Prečítal niekoľko kníh a pochopil, že historické dôkazy pre kresťanstvo sú silnejšie ako pre islam. Keď mu poslali Bibliu v arabskom jazyku, bol fascinovaný charakterom Ježiša. Mohamed zneužíval náboženstvo na to, aby získal peniaze, moc a sex, avšak Ježiš nešíril svoje učenie násilím. Po štyroch rokoch si uvedomil, že už nie je moslimom, ale sa považuje za kresťana. Dostal teda kontakt na kresťanov, ktorí sa v Maroku tajne stretávajú, ale nemal odvahu priznať sa rodine, kam chodí. Lenže jeho bratranci začali čosi tušiť.

Jedného dňa jeden z jeho bratrancov začal viesť tie typické moslimské reči o tom, že kresťania sfalšovali Bibliu a Rachid sa ho opýtal: „Máš na to nejaké dôkazy?“ Odpovedal mu: „Veď to je úplne jasné.“ „Nie, to nie je jasné. Na to nie sú žiadne dôkazy.“ a rozhovor pokračoval tým smerom, že obavy bratrancov sa potvrdili.

Požalovali jeho matke, že Rachid je Žid či kresťan (Žid je v moslimskom svete tá najhoršia nadávka), ale matka ho bránila, že jej syn je rozumný a nikdy by nič také hlúpe neurobil. Zorganizovali teda rodinné stretnutie a keď prišiel Rachid domov, kázali mu, nech sa posadí a položili mu otázku, či je kresťan, alebo moslim. Chcel napätú situáciu odľahčiť, tak so žartom odpovedal, nech na to odpovie postupne každý a nech začnú od kraja. Nikto sa však nezasmial, tak pochopil, že stav je vážny. Naďalej sa snažil vyhnúť odhaleniu, tak len odpovedal: „To je medzi Bohom a mnou.“ Keď naliehali, matka povedala: „Veď len povedz Šahádu.“ (Šaháda je moslimské vyznanie viery, že nie je iný Boh iba Alah a Mohamed je jeho prorok. Človek sa stáva moslimom, keď toto vyzná.). Rachid asi desať sekúnd váhal. Vedel, že môže odrecitovať tie slová a bude mať pokoj od tohto výsluchu. Na druhej strane, ak by to povedal, bol by pokrytcom. Nakoniec sa rozhodol: „Mama, nemôžem to povedať.“

V tej chvíli bolo všetkým jasné, čo to znamená. Ak niekto nemôže povedať Šahádu, nie je moslimom. Rachid očakával, že z toho bude napätie, ale keďže celá rodina ho mala rada, neočakával až takú prudkú reakciu.

Matka začala plakať, ostatní príbuzní mu začali nadávať a pľuvať na neho a vyhodili ho na ulicu. Keď sa to jeho otec, ktorý na stretnutí nebol, dozvedel, plakal celú noc a prehlásil, že už nie je viac jeho synom.

Takto sa 16 ročný chlapec ocitol na ulici a prespával striedavo u kamarátov, pričom zatajoval pravý dôvod toho, prečo nemá kam ísť.

Nemohli mu pomôcť ani kresťania, s ktorými sa stretával, lebo oni tiež tajili svoju vieru pred rodinou. Nakoniec mu pomohli misionári, ktorí mu ponúkli nech u nich ostane bývať ako ich syn, kým nedokončí školu a nepostaví sa na vlastné nohy. Býval s nimi niekoľko rokov, naučil sa u nich anglicky, doštudoval, a našiel si prácu. Medzitým znovu nadviazal kontakt s rodinou a napätie sa trochu zmiernilo. V Maroku je veľmi málo kresťanských dievčat, preto keď uvidel na jednej kresťanskej akcii peknú Berberku, okamžite využil situáciu a dal sa s ňou do reči, vymenili si adresy a po určitom čase vzájomného dopisovania, sa zobrali.

Všetko vyzeralo skvele – mal rodinu, rozbehol si vlastný biznis, vzťahy s rodičmi a súrodencami sa utriasli (niektorí súrodenci tiež konvertovali na kresťanstvo), vo svojom dome viedol kresťanské zhromaždenia a práve táto činnosť si získala pozornosť marockej tajnej služby. Okrem tajných kresťanských zhromaždení v jeho dome, pašovali cez Španielsko Biblie v arabčine a miestny imám začal proti nemu v blízkej mešite kázať. Nasledovali návštevy polície, pri ktorých ho varovali, že ak s tou činnosťou neprestane, zastavia ho. Lenže ako ho môžu legálne zastaviť, keď Maroko nie je Saudská Arábia a podľa Marockých zákonov konvertovanie nie je trestné? Spôsob sa nájde vždy. Vyhrážali sa mu, že mu napríklad podstrčia do kancelárie drogy, alebo si nájdu iný spôsob ako ho legálne zastaviť. Manželka bola v tom čase tehotná a nemohol si dovoliť riskovať. Ako podnikateľ mal víza do viacerých krajín a často cestoval. Tak jedného dňa nastúpili do lietadla a viac sa do Maroka nevrátili.

Neskôr začal viesť vlastný televízny program (s nástupom internetu sa mu otvorili nové možnosti), ktorým sa snaží osloviť prevažne moslimov, ale aj ukázať západným krajinám pravú tvár islamu za čo vyslúžil nálepku islamofób. O tom nabudúce....

Rachidov príbeh si môžete vypočuť v angličtine:

https://www.youtube.com/watch?v=F4CLQ27FFAc&t=2657s

https://www.youtube.com/watch?v=a0OEi6bmpp0

https://www.youtube.com/watch?v=QS7FIYvZzbc V tomto videu porovnáva koncept Boha v islame a kresťanstve

https://www.youtube.com/watch?v=6OsrWb4Va3g&t=2506s