Väčšina historikov sa prikláňa k názoru, že Ježišovi učeníci úprimne verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa im.
Dôvod je ten, že boli za svoju vieru ochotní znášať prenasledovanie a nikto nie je ochotný položiť svoj život za to, o čom nie je presvedčený. To ešte neznamená, že to, čomu verí, je naozaj pravda. Samovražední atentátnici sú úprimne presvedčení, že ich v raji čaká 72 panien, ale veria lži. Rozdiel medzi nimi a Ježišovými učeníkmi je však v tom, že oni verili v Ježišovo vzkriesenie nie preto, lebo ich niekto o tom presviedčal, ale preto, lebo toho boli očitými svedkami. Historička Paula Fredriksen, ktorá nie je kresťanka, povedala: „Viem, podľa ich vlastného vyjadrenia, že to, čo videli, bol vzkriesený Ježiš. Oni to hovoria a všetky historické dôkazy, ktoré máme, následne potvrdzujú ich presvedčenie, že toto videli. Ja nehovorím, že oni naozaj videli vzkrieseného Ježiša. Nebola som tam. Neviem, čo videli. Ale ako historička viem, že niečo vidieť museli.“
Oponenti však hovoria niektoré z týchto námietok: Prvá generácia kresťanov ešte nezažívala prenasledovanie. To nastalo až o desaťročia neskôr, teda postihlo tú generáciu, ktorá už nemohla byť očitými svedkami vzkriesenia.
Podľa tradície všetci z dvanástich učeníkov okrem Jána zomreli mučeníckou smrťou. Avšak nemáme dostatočné množstvo ranných historických záznamov aby sme to spoľahlivo mohli potvrdiť. Vieme však s istotou, aký bol koniec Pavla, Petra a Ježišovho brata Jakuba. Všetci títo zaplatili za svoju vieru životom.
Druhou námietkou je, že kresťanov neprenasledovali za to, že hlásali vzkriesenie, ale len za porušovanie zákonov.
To je pravda. Prenasledovali ich za rôzne veci. Židovská komunita za to, že boli nasledovníkmi Ježiša, ktorého odsúdili za rúhanie, keďže sa prehlasoval za božieho Syna. Keď kresťanstvo prestalo byť odnožou židovstva a pridávalo sa k viere stále viac pohanov, trestali ich za to, že odmietali obetovať rímskym bohom a uctievať cisára.
Lenže otázkou ostáva, čo týchto ľudí motivovalo byť nasledovníkmi Ježiša, ak to nebolo vzkriesenie. Niektorí tvrdia, že učeníci jednoducho chceli šíriť učenie Ježiša ďalej, tak v mene dobrej veci príbeh okrášlili o vzkriesenie. Toto môže tvrdiť len ten, kto nepozná historický kontext. Učeníci dúfali, že Ježiš je Mesiáš ale jeho smrť dokázala pravý opak. V tej dobe povstávalo veľa mesiášov, ale akonáhle ho zabili, jeho nasledovníci sa buď pobrali domov, alebo si našli iného vodcu. Keby po Ježišovom ukrižovaní niekto z učeníkov prehlásil: "Ja si myslím, že Ježiš bol Mesiáš." , dostal by odpoveď: "Čo blúzniš, veď ho zabili!" Ježišova smrť bola definitívnym dôkazom, že Ježiš bol falošný mesiáš prekliaty Bohom a preto nemalo význam ďalej šíriť jeho učenie. Nie to ešte opustiť sociálne štruktúry židovskej komunity. Ktosi poznamenal, že veľa ľudí zomrelo za dobrú vec, ale dobrá vec učeníkov zomrela na kríži. Čo teda učeníkov motivovalo k tomu, že boli ochotní vydať sa na cestu nasledovania Ježiša, hoci im táto cesta garantovala prenasledovanie? Mám jediné vysvetlenie: Vzkriesenie urobilo kresťanstvo hodným nasledovania.
