Prečo verím vo vzkriesenie Ježiša - 2. časť

Máme nejaké historické dôkazy, ktoré môžu indikovať, že Ježiš vstal z mŕtvych? Alebo je to len legenda, ktorej sa môžeme rozhodnúť jednoducho veriť alebo neveriť, lebo nemáme nič, čo by ju potvrdilo alebo vyvrátilo?

V predchádzajúcom článku som vymenovala historické dôkazy, ktoré majú takú silnú oporu v písomných záznamoch staroveku, že drvivá väčšina učencov ich uznáva ako fakty bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú veriaci.
Tie všeobecne uznávané fakty sú:
1. Ježiš zomrel pri ukrižovaní.
2. Ježišovi učeníci verili, že vstal a ukázal sa im.
3. Obrátenie prenasledovateľa cirkvi Pavla na základe zjavenia vzkrieseného Ježiša.
4. Obrátenie skeptického Ježišovho brata Jakuba, taktiež po údajnom vzkriesení.
5. Ježišov hrob bol prázdny (na tomto fakte sa ale zhodne asi iba 75% odborníkov).

Učenci sa však rozchádzajú v tom, ako si tieto fakty interpretujú.
Spomeniem najrozšírenejšie hypotézy:

1. Ježiš na kríži nezomrel, len omdlel.
Pod váhou množstva záznamov fakt, že Ježiš bol ukrižovaný, takmer nikto nepopiera. Niektorí však tvrdia, že Ježiš možno ukrižovanie prežil, následne sa prebral a učeníci to považovali za zmŕtvychvstanie. Poďme si teda zhrnúť, čím Ježiš prešiel.
Najprv ho zbičovali. Z historickým záznamov vieme, ako rímske bičovanie vyzeralo. Bič bol upletený z kožených pramienkov, do ktorého boli vpletené kovové guličky a ostré kúsky kostí. Pri bičovaní obetiam vytrhávali kusy kože. Nečudo, že veľa obetí tohto brutálneho bičovania zomrelo prv, ako ich stihli ukrižovať. Je pravdepodobné, že Ježiš zažil hypovolemický šok, ktorý nastáva, keď človek stratí veľa krvi. Jedným z príznakov hypovolemického šoku je veľký smäd a evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš bol na kríži smädný.
A to najhoršie ešte len malo prísť. Nebudem detailne popisovať brutalitu ukrižovania, čitateľ predsa vie, že odsúdencom priklincovali zápästia a nohy avšak málokto vie, že skutočná príčina smrti je pomalé zadusenie. Dôvod je ten, že v tejto polohe pôsobí taký tlak na svaly a bránicu, že aby sa obeť mohla nadýchnuť, musí sa nadvihnúť. Obeť sa po čase tak vyčerpá, že už nie je viac schopná nadvihnúť sa a nadýchnuť. Okrem toho, hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Ďalším dôsledkom bolo hromadenie tekutiny v osrdcovníku, čomu sa hovorí hydroperikard, a takisto okolo pľúc, čomu sa hovorí hydrothorax. Evanjeliá zaznamenávajú, že keď rímsky vojak prišiel ku krížu, aby si bol istý, či je Ježiš mŕtvy, prepichol mu bok kopijou a vyšla krv a voda. Pravdepodobne sa jednalo o tekutiny hydrothorax a hydroperikard.
Môžete namietať, že rímski vojaci predsa nevyštudovali medicínu. To je pravda, ale so zabíjaním mali bohaté skúsenosti a za to, že väzeň neunikol ručili vlastným životom. Odborník na zabíjanie nemusí vyštudovať medicínu na to, aby vedel posúdiť, či je obeť mŕtva.
Biblia zaznamenáva, že odsúdencom, ktorí viseli spolu s Ježišom a ešte žili, zlámali nohy. Dôvod je ten, že už sa nemali ako nadvihnúť a nastala okamžitá smrť zadusením a mŕtvych ich zvesili z kríža.
Takže je úplne vylúčené, aby Ježiš ukrižovanie prežil.
James Tabor, ktorý nie je kresťanom, píše: “ Myslím, že netreba pochybovať, že po poprave ukrižovaním podľa rímskeho spôsobu, bol skutočne mŕtvy“. S týmto názorom sa stotožňujú aj iní ateistickí historici.
Ale predpokladajme, že Ježiš ukrižovanie prežil, dokonca nezomrel ani na následky zranení, dokázal odvaliť niekoľko tonový kameň a premôcť rímske stráže, ktoré strážili jeho hrob a odkráčať k učeníkom.
David Friedrich Strauss, napísal: „Nie je možné, aby niekto, kto sa polomŕtvy vyplazí z hrobu, slabý a bezmocný, kto nutne potrebuje lekárske ošetrenie a obväzy, posilnenie a odpočinok, kto je ešte stále pod vplyvom svojho utrpenia, aby teda niekto taký mohol vzbudiť u učeníkov dojem, že je Pánom nad smrťou a hrobom, Kniežaťom života, a práve to sa stalo základom ich budúceho zvestovania.“

2. Učeníci si historku o vzkriesení vymysleli.
Hypotéze, že učeníci vedome klamali dnes neverí takmer nik, lebo človek je ochotný znášať prenasledovanie a smrť len za to o čom verí, že je to pravda.

3. Učeníci mali halucináciu.
V dnešnej dobe sa väčšina učencov prikláňa práve k tomuto názoru. Jedným z dôvodov je ten, že ľudia, ktorí sú vystavení veľkému stresu, často zažívajú halucinácie. Učeníci nepochybne zažívali smútok za ukrižovaným Ježišom a veľké emočné vypätie, takže zjavenia sa Ježiša by neboli ničím zvláštnym. Avšak táto hypotéza má veľké slabiny hlavne z týchto dvoch dôvodov:
1. Neexistujú skupinové halucinácie, kedy ľudia majú rovnaké videnie. V prípade skupinových halucinácii každý vidí niečo iné. A rovnaké videnie vzkrieseného Ježiša, ktorý s učeníkmi spoločne jedol a vyučoval ich, zažívali všetci z nich.
2. Táto hypotéza nevysvetľuje obrátenie sa apoštola Pavla, ktorý za Ježišom nesmútil a teda nebol vhodným adeptom na halucináciu.
3. Nevysvetľuje ani obrátenie sa skeptika Jakuba, ktorý počas života v Ježiša neveril.
4. Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, jeho telo muselo byť stále v hrobe. Keď učeníci začali hlásať zmŕtvychvstanie v uliciach Jeruzalema, prečo židovskí náboženskí vodcovia nepredložili spoľahlivý dôkaz toho, čo sa stalo s mŕtvym telom? Prečo sa namiesto toho uchýlili k prenasledovaniu nového hnutia?

4. Davová psychóza.
Často sa stáva, že psychicky schopný jedinec dokáže zmanipulovať ostatných, ktorí ho nasledujú a osvoja si jeho myšlienky. Mohlo sa stať, že niektorý z učeníkov mal halucináciu vzkrieseného Ježiša a potom presvedčil ostatných, že Ježiš vstal z mŕtvych? Opäť narážame na problém, ako sa mu podarilo zmanipulovať prenasledovateľa Pavla, alebo skeptika Jakuba. Navyše, keby niekto predložil dôkaz, že telo je stále v hrobe, bolo by po senzácii.

5. Iný hrob
Čo ak niekto premiestnil Ježišov telo a učeníci si to vysvetlili ako zmŕtvychvstanie? Lenže učeníci neuverili v Ježišovo vzkriesenie preto, že hrob bol prázdny, ale preto, že ho videli živého. Aj vo svojich kázňach to opakovane tvrdili.

6. Vstal Ježiš z mŕtvych?
Jedine táto hypotéza spoľahlivo vysvetľuje všetky fakty. Dôvod prečo ju mnohí odmietajú je ten, že jednoducho nie sú ochotní pripustiť možnosť, že Boh je a dokáže kriesiť z mŕtvych.
Som rada, že moja viera sa nezakladá len na historických dôkazoch. Ale osobná skúsenosť nielen mňa, ale aj milióny ďalších ľudí presvedčila, že Ježiš naozaj žije a má aj v dnešnej dobe moc premienať ľudské životy a robiť skutky, ktoré konal pred dvetisíc rokmi. O niektorých z nich som písala v rubrike skutočné príbehy.

Alebo máte nejaké iné hypotézy, ktoré spoľahlivo vysvetlia všetky fakty?

Záleží na tom či Ježiš vstal z mŕtvych?
Je veľa udalostí o ktorých nepotrebujem nevyhnutne vedieť ako to naozaj bolo. Prečo by sa teda človek mal vôbec zaoberať tým, či Ježiš vstal alebo nevstal z mŕtvych? Záleží na tom vôbec?
Ježiš o sebe tvrdil, že je jedinou cestou do neba a neexistuje iný spôsob akým môže človek získať večný život, jedine tým, že sa odvráti od svojich hriechov, poprosí Ježiša o odpustenie, uverí v zmŕtvychvstalého Ježiša a urobí ho Pánom svojho života. Preto je to najdôležitejšie rozhodnutie v živote človeka – závisí totiž od neho celá večnosť.

Použitá literatúra:
Strobel Lee: Kauza Ježiš, Porta Libri, 2010, 268 s.
Strobel Lee: Kauza Kristus, Porta Libri, 2010, 278 s.
McDowell Josh: Viac ako tesár, Hlas pre Krista, 2009, 97 s.