Prečo boli niektorí ľudia ochotní riskovať vlastný život kvôli záchrane Židov?

Prečo sa v časoch zla nájdu výnimočne dobrí ľudia? A ako sa ľudia takými stávajú? Môže za to výchova, prostredie, presvedčenie, či osobné rozhodnutie?

Aj na tieto otázky sa snažil nájsť odpoveď film Záhada Trnovských, o ktorom som písala v predchádzajúcom článku.

Hoci film nedáva vyčerpávajúcu odpoveď, pri výskume života manželov Trnovských som objavila niekoľko čŕt, ktoré z nich urobili výnimočnú osobnosť v čase, keď väčšina ľudí bolo len poslušným stádom, ktoré aktívne alebo pasívne napomáhalo zlu, ktoré vtedy vládlo v Európe. 

Nekritické poslúchanie rozkazov môže byť nebezpečné

Keď prebiehal v Norimbergu súdny proces s nacistickými zločincami, mnohí sa obhajovali tým, že oni len poslúchali rozkazy. Po odhalení zverstiev, ktoré títo ľudia spáchali, povstala otázka, či boli všetci sociopatmi, ktorí sa vyžívajú v utrpení druhých. Na prekvapenie mnohých, väčšinou to boli obyčajní ľudia, ktorí prejavovali veľmi vrúcne city ku svojej rodine a napriek tomu dokázali chladnokrvne vraždiť iné ľudské bytosti.  V múzeu Jad Vašem v Jeruzaleme som si čítala list, ktorý posielal istý nacista svojej rodine. Písal v ňom, že nie je vôbec ťažké vraždiť Židov, treba to len robiť tak často, až kým si človek na to nezvykne.

Stanley Milgram, americký sociálny a experimentálny psychológ sa rozhodol experimentálne dokázať, že v každom americkom meste by našli dostatok ľudí, ktorí by dokázali vykonávať prácu v koncentračných táboroch. V experimente vystupovali dvaja – žiak (nastrčený herec) a učiteľ (účastník experimentu). Účastníkom experimentu tvrdili, že testujú schopnosť učiť sa pod hrozbou fyzického trestu. Vždy, keď „žiak“, ktorého za stenou nevideli, ale iba počuli, povedal nesprávnu odpoveď, mali mu dať elektrické šoky, ktorých intenzita sa zvyšovala. Spočiatku žiak len vykrikoval od bolesti, pri vyšších voltoch prosil nech „učiteľ“ skončí, lebo má slabé srdce a už to nezvláda. A ako reagovala väčšina účastníkov experimentu? Väčšinou sa pozreli zmätene na muža v bielom plášti, ktorý dohliadal na experiment. Ten im s chladnou tvárou povedal: „Je nevyhnutné, aby ste pokračovali v experimente.“ A tak 65% účastníkov pokračovalo v dávaní elektrických šokov až na maximum (450 Voltov) a všetci to „dotiahli“ na minimálne 300 Voltov (kedy už žiak zúfalo búchal, vrieskal od bolesti a úpenlivo prosil, nech experimentátor skončí) a až potom odmietli pokračovať v experimente. Nevedeli však, že tento výskum nie je o schopnosti učiť sa pod účinkom bolesti, ani to, že žiadne elektrické šoky nikomu nedávajú, ale skutočným  účelom experimentu je zistiť, kam až sú ľudia ochotní zájsť, keď im to nariadi autorita.

Chápte ma správne, nehlásam anarchiu. Práve naopak – v Biblie sa píše, že vrchnosť máme rešpektovať a apoštol Pavol tvrdí, že policajti sú boží služobníci, lebo vďaka tomu, že nosia zbraň ktorou trestajú zločincov, môžeme žiť bezpečný a pokojný život. Problém však nastane, keď sa k moci dostanú zločinecké režimy, ktoré od obyvateľov požadujú nemorálne veci, ako sa to stalo počas nacizmu, či komunizmu. Vtedy sa mnohí rozhodnú poslúchať rozkazy autority a ospravedlnia si to tým, že oni zodpovednosť nenesú – zodpovedné sú autority, ktoré to nariadili. Je to však lož. Každý sa raz bude pred Bohom (a niekedy aj pred ľudskými súdmi) zodpovedať za svoje zločiny a neobstojí výhovorka, že len plnil rozkazy.

Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami.

Na jednej strane je poslušné stádo, ktoré len plní rozkazy, ale netreba zabúdať na to, že je veľká skupina ľudí, ktorí zločinecké režimy aktívne podporovali. A väčšinou to boli milí ľudia, ktorí mali dobré úmysly. Hitlera podporovali ľudia, ktorí v ňom videli záchrancu konzervatívnych hodnôt, ale aj ľudia, ktorým imponovali socialistické myšlienky. (Hitler bol národný socialista). Známa konzervatívna osobnosť Dennis Prager hovorí o tom, že práve preto je múdrosť dôležitejšia ako dobré úmysly. Múdrosť je niečo viac ako len inteligencia, či vzdelanie. Veď mnohí inteligentní a vzdelaní ľudia podporovali komunizmus. Intelektuálna elita dnes tvrdí tie najabsurdnejšie veci, napríklad že pohlavie nie je biologicky dané, ale je vecou pocitu. Narozdiel od IQ, ktoré je vrodené, múdrosť sa dá získať. Biblická kniha Prísloví dáva návod na to, ako ju nadobudnúť.

Najdôležitejšia cnosť je odvaha.

V Biblickej knihe Zjavenie Jána  je zoznam ľudí, ktorí budú zatratení a ešte donedávna ma poburovalo, že na zozname sú popri vrahoch uvedení aj zbabelci. Prečo by nedostatok odvahy mal byť ťažkým hriechom? Dnes už tomu rozumiem. Je mnoho ľudí, ktorí sú láskaví, súcitní, dobrosrdeční, ale je im to úplne k ničomu, lebo im chýba odvaha niečo urobiť. Vzbúriť sa zločineckému režimu si vyžaduje odvahu. Ukryť v dome Židov, bolo mimoriadne odvážne, keďže tým ohrozili vlastný život. Jána a Júliu Trnovských sprevádzala odvaha po celý život bez ohľadu na to, aký bol režim. Odvážne robil a hovoril to, čo bolo správne za Slovenského štátu a nezmenil sa ani po nástupe komunizmu. Dôkazom toho je to, že v 50tych rokoch Ján vyučoval desiatky detí náboženstvo. Keď sme sa pri návšteve Izraela o tom rozprávali, povedala som: „Uvedomujete si, aké to bolo nebezpečné?“ Rebeka sa ma opýtala prečo, či to bolo nelegálne. Povedala som jej, že zakázané to nebolo, ale bolo to nebezpečné. Vôbec nechápali. Ľuďom, žijúcim v slobodnom Izraeli je ťažké vysvetliť, ako to u nás bolo po nástupe komunistov a že človek mohol skončiť vo väzení aj za veci, ktoré oficiálne zakázané neboli. Ján si to dobre uvedomoval, ale nedal sa odradiť robiť to, čo považoval za správne.

Vnučka Alena rozprávala úsmevnú príhodu ako sa dostal do problémov, keď si ho ľudia v autobuse doberali týmito slovami: „Ideš do kostola?“ „Idem.“ „A budeš sa modliť aj za nás – katolíkov?“ „Budem aj za vás.“ „A aj za komunistov sa budeš modliť?“ „Budem, aby im Pán Boh rozum osvietil.“ Niekto ho udal a vo väzení neskončil len vďaka tomu, že to bolo až za éry Husáka.

Vo filme Ruženka hovorí, že keď už boli Židia zúfalí, Júlia ich neustále s úsmevom na tvári povzbudzovala, aby sa nebáli.

Čo im však dávalo odvahu takto riskovať? Ján povedal, že Boh od neho chce, aby Židov zachránil a preto to urobí aj za cenu straty vlastného života. Vedel totiž, že život smrťou nekončí a je tu najvyšší Sudca, ktorému sa bude nakoniec zodpovedať. Nečudo, že väčšina ľudí, ktorí Židov zachránili, boli veriaci kresťania.

Dôležitosť správnych priateľov.

Ján Trnovský bol kurátorom („manažér“, ktorý sa stará hlavne o praktické veci) evanjelického cirkevného zboru v Liptovskej Ondrašovej. Bol priamo podriadený farárovi z Liptovského Mikuláša – Michalovi Maderovi, s ktorým mal aj veľmi blízky vzťah. A Michal Madera spolu s ďalším evanjelickým farárom Vladimírom Kunom zachránili desiatky židovských detí tým, že ich ukryli v sirotinci a utajili ich identitu. Nacisti ich obidvoch zatkli, Vladimíra Kunu neskôr prepustili. Michala Maderu však mučili a krátko po prepustení následkom zranenia podľahol. O čom sa asi Michal Madera s Jánom Trnovským rozprávali, keď sa spolu stretávali?

Pamätáte si Milgramov experiment? Zopakovali ho s drobnou zmenou. Počas pokusu ku účastníkovi experimentu posadili ďalšieho herca, ktorý mal spolu s ním dávať elektrické šoky. Tento herec však po chvíli odmietol pokračovať v experimente. Viete ako reagoval účastník experimentu? Vo väčšine prípadov odmietol tiež. Takúto silu má okolie. Vaši priatelia vás môžu strhnúť dole, alebo pozdvihnúť. A je len na vás kým sa obklopíte a necháte ovplyvniť.

Určite je veľa ďalších faktorov, ktoré sformovali charakter Jána Trnovského, ale mňa najviac zaujala jeho múdrosť, odvaha a výber správnych priateľov. Dobrou správou je, že všetko toto môže človek získať, keď sa tak sám rozhodne.

Film Záhada Trnovských si čoskoro budete môcť pozrieť na STV2.