Keď vás za socializmu chceli odpočúvať, nainštalovali vám tajne do domu plošticu. Dnes si dobrovoľne kúpite zariadenie s príjemným ženským hlasom, ktorý sa ani netají tým, že vaše rozhovory zaznamenáva,
aby dával svojim tvorcom spätnú väzbu ako túto umelú inteligenciu vylepšiť. Hovorím o produkte Amazonu – Alexa.
Komik Steven Crowder poukázal na to, že Alexa má aj svoj svetonázor, ktorý je ultraľavicový a je progresívnou bojovníčkou za sociálnu spravodlivosť, má napríklad omnoho lepšiu mienku o komunizme ako o nacizme. Vrcholom však bolo, keď jej položili otázky, kto je pán Ježiš Kristus a kto je Mohamed.
Mohamed bol veľmi múdry muž, ktorý ...nasledoval dlhší prejav, ale Ježiš Kristus je fiktívna postava!
Táto odpoveď Crowdera tak zarazila, že použil cenzurované slovo, ktoré nezvykne vyslovovať. Súdruhovia z Amazonu však nedomysleli, že tou odpoveďou urazia aj moslimov, keďže o Ježišovi sa píše v Koráne, hoci z historického hľadiska Korán nie je hodnoverný zdroj o Ježišovi (bol napísaný dlhú dobu po udalostiach a na mieste geograficky vzdialenom od miesta udalostí).
Video malo krátko po uverejnení desaťtisíce vzhliadnutí (v čase písania článku ich má vyše 5,5 milióna) a aká bola reakcia ľudí, ktorí Crowdera nemajú radi a Amazonu, o tom napíšem nabudúce.
Odpoveď od Alexy zarazila aj mňa. Keď som začala písať články na tému historického Ježiša, myslela som si, že časy socializmu sú už dávno preč a debaty sa vedú nie o tom, či existoval, ale akým v skutočnosti bol. Komunisti z ideologických dôvodov tvrdili, že Ježiš bol mýtickou postavou. Dnes už tomu verí len zopár extrémistov. Nájdu sa rôzni ľudia, jedni spochybňujú holokaust, iní tvrdia, že Zem je plochá, alebo že Američania neboli na Mesiaci. No a niektorí, že Ježiš nikdy nežil, ale sú historikom na posmech. Prečo? Nie preto, že kresťania majú vplyv a násilne si to presadili tým, že zopár historikom podrezali hrdlá, ale preto, že máme dôkazy, ktorými sú historické záznamy z viacerých zdrojov. A je ich viac ako o Mohamedovi.
Viem iba o jednom vyštudovanom historikovi (asi mal byť spisovateľom, lebo má veľmi bujnú fantáziu), ktorý spochybňuje existenciu Ježiša (možno je ich aj viac, ale neviem o nich). Je to Richard Carrier a interpretuje historické písomné záznamy tak, aby mu potvrdili jeho svetonázor. Navyše sú jeho hypotézy nefalzifikovateľné. Napríklad tvrdí, že evanjelium podľa Marka bolo inšpirované gréckou „bibliou“, ktorou sú Homérove diela Ilias a Odysea a evanjelista vytvára nový typ hrdinu – Ježiša. Carrier sa svoje tvrdenie snaží dokázať nejakými podobnosťami (kto hľadá, ten nájde). Keď mu poukázali na obrovské rozdiely medzi oboma dielami, povedal, že tie sú tam preto, aby nebolo na prvý pohľad odhalené, kým sa inšpiroval. Ako mu teda jeho hypotézu vyvrátite, keď si nastavil kritériá tak, že mu vždy potvrdia jeho hypotézu?
A pomocou jeho metodológie vyvrátim existenciu akejkoľvek osoby, napríklad Alexandra Macedónskeho. Poviem, že ľudia si rozprávali príbehy o hrdinských dobyvateľoch a postupne z rôznych príbehov poskladali túto osobu a keď Arianus a Plutarchos písali po vyše 400 rokoch životopis Alexandra (sú to najstaršie životopisy tohto dobyvateľa, aké máme), zobrazili ho už ako reálnu osobu, lebo netušili, že nikdy nežil.
Keď nám súdružka učiteľka občianskej náuky na gymnáziu začala rozprávať, že Ježiš je mýtická postava (netuším prečo sa rozhodla pre tento aktivizmus, keďže to nebolo témou výučby a bolo už pár rokov po nežnej revolúcii), vedela som, že nehovorí pravdu, hoci som vtedy ešte nemala informácie, s ktorými sa podelím vo svojich článkoch.
Čítala som však román od Sienkiewicza Quo Vadis a hoci je príbeh fikciou, prenasledovanie kresťanov v Ríme počas vlády cisára Nera bolo skutočnou udalosťou. Vtedy som sa po prvý krát začala zamýšľať nad tým, čo viedlo ku vzniku kresťanstva a ako si toto náboženstvo vôbec mohlo získať stúpencov, keď vedeli, že za svoju vieru budú prenasledovaní. O existencii Ježiša som nepochybovala, zaujímalo ma to, či vstal z mŕtvych.
Ale ak predsa len trváte na tom, že nijaký Ježiš neexistoval, chcem sa vás opýtať niekoľko otázok.
1. Ako je možné, že približne tridsať rokov po udalostiach bolo v Ríme toľko nasledovníkov Ježiša, že cisár mal dostatok „materiálu“ na uspokojovanie sadistických chúťok davu, ak nijaký Ježiš neexistoval? V kolíske kresťanstva, teda vo východnej časti Rímskej ríše, muselo byť kresťanov omnoho viac. Tu sa už nedá hovoriť o hŕstke stúpencov. Už len samotný fakt, že nám po niekom zostali nasledovníci, by malo byť dôkazom jeho existencie. Nechoďte na mňa argumentom, že máme aj veľa stúpencov Harryho Pottera, lebo oni ho predsa nepovažujú za reálnu historickú osobu.
2. Ako sa mohol za tak extrémne krátku dobu vytvoriť príbeh o mužovi, ktorý neexistoval? O tom, že šialenec Nero zvalil na kresťanov vinu za podpálenie Ríma, vieme všetci. Avšak kresťania boli v Ríme už za cisára Klaudia (teda pred rokom 54). Suetonius píše, že Klaudius vyhnal židov z Ríma, lebo boli medzi nimi nepokoje kvôli Kristovi a z knihy Skutkov vieme, že Pavol sa s stretol s manželským párom, ktorí museli kvôli tomuto nariadeniu prísť z Itálie do Korintu a boli kresťanmi. Takže ak kresťania boli v Ríme pred rokom 54, vo východných častiach ríše boli o niekoľko rokov skôr. Za pár rokov vzniklo hnutie nasledovníkov niekoho, kto nežil?
3. O väčšine zakladateľov náboženstiev ani skoré písomné záznamy nemáme a všetky informácie sa spočiatku šírili len ústnou tradíciou. Prvý životopis Mohameda bol napísaný až 120 rokov po jeho smrti a prvé písomné zdroje o Budhovi sa dokonca objavujú až päťsto rokov po smrti Budhu. Spochybňujete aj existenciu týchto mužov?
V prípade Ježiša však toho máme omnoho viac ako len ústnu tradíciu. Historik Gary Habermas detailne rozoberá 39 starovekých prameňov, ktoré sa nám zachovali o Ježišovi, z toho je sedem svetských – nenáboženských. A o týchto prameňoch bude môj nasledujúci článok.
