Známy propagátor evolúcie profesor Richard Dawkins vo svojej knihe Rieka z raja sa pokúša vyvrátiť tvrdenie kreacionistov, že oko nemohlo vzniknúť evolúciou, lebo pokiaľ by nebolo od začiatku dokonalé, bolo by zbytočné. Profesor dokazuje, že oko sa mohlo vyvíjať postupne.
Spomína počítačom vypracovaný model postupne sa vyvíjajúceho oka. Cesta začína tam, kde sa náhodou objavila jedna bunka citlivá na svetlo, nazval ju fotobunkou. Ďalej počítač simuloval ďalšie a ďalšie postupné zmeny z ktorých každá zlepšila vyvíjajúce sa oko a pracoval na úrovni tkanív, nie na úrovni bunky. Na otázku známeho fyzika Johna Polkinghorna, ktorý verí v stvorenie a píše: „Ako fyzik nemôžem uveriť, že bolo dosť času na to, aby sa taký zložitý orgán ako oko vyvinul z ničoho“ Dawkins udáva tento odhad: Za predpokladu, že by sa objavila prvá fotobunka a v každej generácii by prebiehali ďalšie a ďalšie nepatrné zmeny, vývoj oka by trval 400 tisíc generácií, pri živočíchoch čo majú potomstvo 1 x ročne by to trvalo menej ako pol milióna rokov. Preto nečudo, že oko sa vyvinulo z ničoho aspoň 40 ráz.
Výpočty, ktoré udáva počítač vyznievajú veľmi presvedčivo. Ale zdanie klame. Nie že by sa bol mýlil počítač, ale jeden základný predpoklad bol chybný. Uvediem to na jednej ilustrácii.
Rozhodla som sa, že si v lotérii postupne zarobím 1 miliardu EUR. V peňaženke mám 50 Eur, za ktoré si kúpim losy. Predpokladajme, že vyhrám od 300 do 800 EUR a zarobené peniaze opäť investujem do nákupu losov. Ďalší mesiac už vyhrám od 5000 do 20 000 EUR. Všetky peniaze opäť investujem do stávkovania a postupne si za necelých 10 rokov zarobím 1 miliardu EUR stávkovaním. Je v tých výpočtoch nejaká chyba? Nie.
Viete v čom je pointa? Kto mi zabezpečí, že vôbec niekedy v lotérii vyhrám? Oko totiž nezačne vznikať preto, že sa živočích pohybuje na svetle, rovnako ako sa albínovi nezačne tvoriť pigment pri pobyte na slnku. Najprv musia náhodne vzniknúť gény pre fotobunku. Aká je štatistická pravdepodobnosť, že vôbec nejaká pozitívna mutácia nastane? Aká je štatistická pravdepodobnosť, že vôbec nejaká fotobunka vznikne?
Keďže základným predpokladom toho, aby vôbec k nejakému evolučnému vývoja oka došlo, je to, že musia NAJPRV vzniknúť gény, pokiaľ chce pán profesor uviesť nejakú štatistiku, mal by sa zaoberať tým, aká je šanca, že vzniknú gény pre fotobunku.
Je dosť zvláštne, že hoci je celá jeho kniha o DNA, v kapitole o oku nenapísal aké zmeny musia nastať v samotnej DNA, aby vôbec vývoj oka nastal. Asi preto naschvál tieto fakty ututláva, lebo dobre vie, že by mu na vývoj oka nestačili ani desiatky miliárd rokov.
Ako teda môže dôjsť k evolučnému vývoju nielen oka, ale akéhokoľvek orgánu?
Najprv musia vzniknúť gény potrebné na vznik bunky citlivej na svetlo, teda fotobunky. Ak tieto gény vzniknú, otestujú sa pri ďalšom potomstve. Ak sú tieto zmeny v génoch, ináč nazývané aj mutácie, pozitívne, jedinec prežije a dokonca má veľkú výhodu oproti iným. V ďalšej generácii musí nastať ďalšia náhodná zmena – mutácia a ak je pozitívna, zase jedinec a jeho gény spolu s ním prežijú.
Preto nie je veľmi rozumné robiť matematické výpočty tým spôsobom ako ich robí Dawkins. A síce, že automaticky predpokladá, že v každej generácii došlo ku nepatrnej a máličko POZITÍVNEJ zmene. Je to presne ten istý postup akým som si vyrátala za akú dobu si v lotérii zarobím miliardu EUR. Akú mám istotu, že vždy nejakú tú cenu vyhrám? Akú máme istotu, že k nejakej pozitívnej mutácii vôbec dôjde?
Škoda, že profesor Dawkins nespomenul, aký reťazec DNA musí vzniknúť, aby sa nám objavila prvá fotobunka.
Predpokladajme však, že potrebujeme reťazec DNA o približnej dĺžke minimálne 900 nukleotidov. Všetkým možných kombinácii poradia nukleotidov v reťazci DNA o dĺžke 900 nukleotidov je 10 112. To číslo je tak obrovské, že je mimo naše chápanie, je to číslo so 112 nulami. Len na porovnanie – vedci predpokladajú, že vo vesmíre je 10 80 atómov a šanca, že vyhráte prvú cenu v lotérii sa pohybuje okolo 1:107.
Keby na Zemi žilo 10 miliárd živočíchov a u každého by prebehla nejaká mutácia a mali by potomstvo každý mesiac, aký čas by bol potrebný na vznik fotobunky? Keby u každého živočícha náhodne vznikol reťazec DNA o dĺžke 900 nukleotidov, tak sa vám za 4,5 miliardy rokov (toľko predpokladajú, že je vek Zeme) nestihne vystriedať ani miliontina všetkých možných kombinácií.
A to sme len pri fotobunke. Ale predpokladajme, že došlo k obrovskej šťastnej náhode a fotobunka naozaj vznikla. Aká je šanca, že dôjde ku ďalším pozitívnym mutáciám v ďalších generáciách?
Vieme, že oko potrebuje ku svojej funkcii mnoho proteínov (potrebuje sietnicu, zrakové nervy, ovládacie vstupno – výstupné centrum v mozgu atď.) Keďže ateista Dawkins popiera Stvoriteľa, všetky gény pre tieto proteíny museli vzniknúť NÁHODNE. Predpokladajme, že ku stavbe oka potrebujete asi tisíc proteínov rôzneho druhu, z ktorých každý je zložený z cca 300 aminokyselín.
Šanca, že jedna a tá istá osoba každý týždeň opakovane vyhrá prvú cenu v piatich rôznych lotériách je omnoho väčšia ako to, že by za 100 miliárd rokov vzniklo vďaka náhodným mutáciám oko.
Preto sa pán demagóg Dawkins problematike DNA a náhodných mutácií pri výpočte času potrebného na vývoj oka radšej vyhol. Evolucionisti radšej argumentujú, že štatistikou sa zaoberať netreba, lebo v prírode máme dôkaz, že oko predsa vzniklo.
To je síce pravda, ale to neznamená, že oko vzniklo tak ako tvrdia oni – vďaka slepej náhode a bez zásahu Stvoriteľa.
