Nakoľko dôveryhodný je profesor Dawkins?

Keď som otvorila knihu Boží blud od profesora Dawkinsa, očakávala som aké dôkazy o nepravdivosti Biblie predloží. Keďže filozofické úvahy ma nezaujali, nalistovala som si kapitolu o tom, že Biblia nie je historicky spoľahlivá. A nasledujúce slová pána profesora mi úplne vyrazili dych.

"Učení teológovia už v 19. storočí takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí." ďalej dodáva, že " Všetky boli napísané dlho po Ježišovej smrti." ⁽¹⁾

Tento argument je rovnaký ako keby som napísala, že „učení vedci v 14. storočí takmer jednoznačne dokázali že Zem je stredom vesmíru.“ A zabudla by som dodať že ich geocentrický názor bol neskôr spoľahlivo vyvrátený.

Pán profesor totiž pre istotu nenapísal kto boli títo učení teológovia v 19. storočí, na čom stál ich takmer jednoznačný dôkaz, kedy boli podľa nich napísané evanjeliá a čo na to hovoria učenci v dnešnej dobe.

Keďže som uvedenú problematiku študovala, napíšem vám, čo pán profesor radšej zamlčal.

Títo učení teológovia, ktorí "takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí" boli prevažne filozofi z Tübingenskej školy a tvrdili, že evanjeliá boli napísané až koncom 2. storočia n.l.  Hlavným predstaviteľom bol F.C Baur.

A tým sa dostávam k druhému bodu na čom stál ich "takmer jednoznačný dôkaz." Nestál na žiadnych historických záznamoch ani archeologických nálezoch, stál len na filozofických predpokladoch, konkrétne hegeliánskej metafyzike.

Ich metódy výstižne ilustruje postoj, ktorý zaznamenáva táto známa historka.
Rozpráva o tom ako Hegel prednášal svoju filozofiu dejín, keď jeden z jeho poslucháčov, ktorý bol študentom histórie, začal protestovať: „Ale pán profesor, fakty sú iné".
„Tým horšie pre fakty!", odpovedal Hegel.

A čo hovoria moderní učenci na názory Tübingenskej školy?

Objavy starých rukopisov ich teóriu úplne vyvrátili. Najstaršie zachované rukopisy evanjelií pochádzajú z prvej polovice 2. storočia, teda historici sa zhodujú v názore že evanjeliá boli napísané už v 1. storočí.

Najstarší rukopis je takzvaný Rylandský papyrus.

V roku 1920 Angličania odkúpili z Egypta množstvo papyrusových fragmentov, ktoré umiestnili do John Rylands Library. V roku 1934 sa odborník na papyrusy Colin H. Roberts prehrabával v suteréne spomínanej knižnice a našiel zlomok papyrusu, ktorý bol menší ako dlaň. Na obidvoch stranách bol fragment evanjelia podľa Jána. Ako odborník okamžite podľa štýlu rukopisu spoznal, že ide o veľmi starý papyrus. Poslal ten zlomok viacerým špičkovým expertom na papyrusy v Európe . Každý z nich nezávisle od ostatných odpísal, že tento rukopis by sa nemal datovať neskôr než do roku 150, možno je už z roku 100 a štvrtý odborník, Adolf Diessmann povedal, že by sa mal datovať na koniec 1. storočia.
Originál evanjelia podľa Jána bol napísaný v Malej Ázii, ale tento fragment pochádzal z Egyptskej komunity, teda určitú dobu trvalo kým sa dostal do Egypta.
Navyše, evanjelium podľa Jána považuje väčšina historikov za najmladšie, teda evanjeliá podľa Marka, Lukáša a Matúša museli byť napísané ešte skôr.
Neskôr boli objavené ďalšie fragmenty evanjelií z 2. storočia, ktoré zasadili smrteľnú ranu hypotéze Tübingenskej školy. Hoci sa historici nevedia dohodnúť či evanjeliá boli napísané pred rokom 70, alebo až po tomto dátume, je pravdepodobné že to bolo v čase, keď ešte žili očití svedkovia Ježišovho pôsobenia.

Zamýšľam sa nad tým, prečo pán profesor nenapísal priamo, že učenci z Tübingenskej školy v 19. storočí tvrdili, že evanjeliá boli napísané až v 2. storočí.

Namiesto toho napísal nejasný výrok, že „učení teológovia už v 19. storočí takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí. Všetky boli napísané dlho po Ježišovej smrti."

Alebo

"Vážení biblickí bádatelia všeobecne nepovažujú Nový Zákon (a Starý zákon už vôbec nie) za spoľahlivý záznam toho, čo sa v minulosti skutočne stalo a ja sa už Bibliou ako dôkazom akéhokoľvek Boha ďalej zaoberať nebudem." ⁽²⁾

Žeby preto že konkrétne mená, fakty a datovanie si čitateľ ľahko overí nakoľko sú pravdivé?

A v mojej hlave povstala ďalšia myšlienka. Ak pán Dawkins používa takéto typy argumentov, nakoľko mu môžem veriť vo veciach ktoré si overiť neviem?

Poznámky:

1. Dawkins, Richard: Boží blud : přináší náboženství útěchu, nebo bolest?, z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová]. Praha : Academia, 2009. s. 114

2. tamže, s. 119