Apoštol ateizmu Dawkins vo svojej knihe Boží blud správne postrehol, že ak Boh existuje, musí sa nejakým spôsobom prejaviť, či aspoň zanechať dôkazy svojej existencie.
Hoci takmer všetci predstavitelia hnutia „Noví ateisti“ neustále vyžadujú dôkazy existencie Boha, keď sa ich opýtate konkrétnu otázku, čo by považovali za potvrdenie jeho existencie, nedostanete jasnú odpoveď. Povedia, že čokoľvek. Keď teda predložíte konkrétne dôkazy, zistíte, že si kritériá nastavili tak, aby ich nepresvedčilo nič.
David Wood prišiel s konceptom skeptometra. Rozumná miera skepticizmu je zdravá, človek predsa nemôže naivne veriť všetkému. Nikto z nás však nie je úplne nestranný a objektívny. Človek je taký, že pokiaľ niečomu uveriť chce, nastaví si svoj skeptometer tak, že nepotrebuje príliš veľa dôkazov. Pokiaľ sa mu však nejaká myšlienka nepáči, je extrémne kritický a nepresvedčí ho nijaké množstvo dôkazov. Problém nie je v nedostatku dôkazov, ale v ich metodológii. Osobne som sa o tom presvedčila v diskusiách a v svojich článkoch zhrniem niekoľko chýb, ktorých sa ateisti dopúšťajú.
Ateisti používajú argumentáciu do kruhu.
V diskusii pod svojimi blogmi som počula námietku, že nemáme dôkaz existencie inteligentného Boha. Poukázala som na to, že DNA je informačná molekula a skúsenosť dokazuje, že digitálny kód vytvára len inteligencia, teda je to dôkazom, že informáciu do bunky vložila inteligencia. Dostala som odpoveď, že nemôžme prijať hypotézu, že informáciu do DNA vložil Boh, lebo existencia Boha nebola dokázaná. Poľahčujúcou okolnosťou pre pána, ktorý to tvrdí, je aspoň to, že sa nevyhlasuje za ateistu, ale iba za agnostika.
Skúsim však použiť jeho argumentáciu na program SETI, ktorý chce objaviť mimozemské civilizácie pomocou toho, že zachytáva rádiové signály z vesmíru. Ak zachytia nejaké, ktoré nesú informáciu, dôjdu k záveru, že objavili mimozemskú inteligenciu. Potom však niekto prehlási: Ako ste mohli prísť k tak hlúpemu záveru, že to s nami komunikujú mimozemšťania, keďže ich existencia nebola dokázaná?
Iné námietky som počula pri spochybňovaní toho, kým bol historický Ježiš.
Evanjeliá podľa nich nie sú dôveryhodné, lebo keď všetky štyri porovnáme, zistíme, že si v popisoch jednotlivých udalostí protirečia (v skutočnosti to väčšinou nie sú protirečenia, len každý autor zachytil iné detaily príbehu). Ale zároveň poukazujú na veľké podobnosti v iných pasážach a tie sú dôkazom toho, že nemáme štyri nezávislé svedectvá, ale pisatelia odpisovali jeden od druhého. Teda aj podobnosti aj rozdiely sú dôkazom toho, že sú nedôveryhodné.
Keď som písala o historických dôkazoch Ježišovho vzkriesenia, počula som námietku, že o tejto udalosti máme správy len od kresťanov, teda nie sú nezaujaté. O niečom tak fantastickom, ako je vzkriesenie mŕtveho človeka, by predsa nemlčali aj iní pisatelia. Keď som poukázala na zmienku od Josepha Flavia, odpovedali, že táto pasáž nemôže byť autentická, lebo človek, ktorý nebol kresťanom by nikdy takéto slová nenapísal (presne preto túto príčinu časť Josephovej správy väčšina učencov považuje za neskoršiu vsuvku od kresťanských prepisovačov). Tak spomeniem bývalého prenasledovateľa kresťanov Pavla, ale ani ten nespĺňa kritéria, lebo o vzkriesení Ježiša píše až po svojom obrátení. Ten, kto hlása, že Ježiš vstal z mŕtvych, je kresťan, teda nie je nezaujatý a preto správam do kresťanov nemôžem veriť kým nemáme aj nestranné potvrdenie. Avšak ak o tom píše ten, kto nie je kresťanom, určite je to neskoršia vsuvka z pera kresťanov.
Ba dokonca niektorí popierajú aj samotnú existenciu Ježiša, lebo vraj o ňom nik okrem kresťanov nepísal. Keď som poukázala na Tacita, dostala som odpoveď, že to je určite neskoršia vsuvka od kresťanských prepisovačov. Nijaký Ježiš nikdy nežil, lebo o ňom nemáme žiadne písomné záznamy a ak nejaké máme, musia to byť kresťanské vsuvky, lebo predsa vieme, že nijaký Ježiš neexistoval.
Pri verejnej debate o historických dôkazoch Ježišovho vzkriesenia John Loftus tvrdil, že osobné svedectvo učeníkov, ktorí ho videli vzkrieseného, je nedôveryhodné z troch dôvodov - lebo veda dokazuje, že zázraky sa nedejú, skúsenosť dokazuje, že osobné svedectvo je nespoľahlivé a navyše tých svedkov je veľmi málo. David Wood poukazoval na rozsiahlu štúdiu z desiatich krajín, podľa ktorej milióny letničných a charizmatických kresťanov zažilo nadprirodzené uzdravenia po modlitbe a práve to je hlavným dôvodom prečo milióny ľudí napríklad v Číne konvertuje ku kresťanstvu, teda nemôžme vylúčiť, že zázraky sa dejú. Iste sa mnohé z tých „nadprirodzených“ uzdravení dajú medicínsky vysvetliť, ale pokiaľ neobjasníme všetky prípady, nemôžeme vylúčiť možnosť nadprirodzeného uzdravenia. Loftus odpovedal, že svedectvá tých ľudí nie sú spoľahlivé nielen preto, že zázraky sa nedejú, ale aj preto, že súdna prax a skúsenosť dokazuje, že ľudské svedectvá sú celkovo nespoľahlivé. Neskôr však odpoveď upresnil, že sú dôveryhodné len vtedy, pokiaľ to vie potvrdiť veľa ľudí. Tak sa ho opýtali, či je dvesto miliónov (ľudia, ktorí podľa štúdie zažili nadprirodzené uzdravenia) dostatočné množstvo a zase začal argumentovať, že tým správam o zázrakoch sa nedá veriť, lebo zázraky sa nedejú.
A mohla by som uviesť ďalšie príklady argumentácie do kruhu. Nie je to jediná metodológia, ktorú tzv. Noví ateisti používajú, ďalšie spomeniem v nasledujúcom blogu. Výsledok je však jasný- kritériá sú nastavené tak, aby ich nepresvedčilo nič.
