Myšlienka toho, že Ježiš po svojej resuscitácií odišiel do Indie, nebola nová. V islame je sekta, ktorú založil Mirza Ghulam Ahmad.
V Koráne sa popiera, žeby Ježiš zomrel na kríži. Väčšina moslimov verí, že namiesto Ježiša ukrižovali niekoho iného, ale Ahmad začal hlásať, že tým ukrižovaným mužom bol Ježiš, ale ukrižovanie prežil, utiekol pred Rimanmi a zomrel vo vysokom veku prirodzenou smrťou.
Je isté, že ukrižovanie sa nedalo prežiť.
Stručne popíšem, čím si Ježiš prešiel. Najprv ho zbičovali. Z historickým záznamov vieme, ako rímske bičovanie vyzeralo. Bič bol upletený z kožených pramienkov, do ktorého boli vpletené kovové guličky a ostré kúsky kostí. Pri bičovaní obetiam vytrhávali kusy kože. Nečudo, že veľa obetí tohto brutálneho bičovania zomrelo prv, ako ich stihli ukrižovať. Je pravdepodobné, že Ježiš zažil hypovolemický šok, ktorý nastáva, keď človek stratí veľa krvi. Jedným z príznakov hypovolemického šoku je veľký smäd a evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš bol na kríži smädný.
A to najhoršie ešte len malo prísť. Nebudem detailne popisovať brutalitu ukrižovania, čitateľ predsa vie, že odsúdencom priklincovali zápästia a nohy avšak málokto vie, že skutočná príčina smrti je pomalé zadusenie. Dôvod je ten, že v tejto polohe pôsobí taký tlak na svaly a bránicu, že aby sa obeť mohla nadýchnuť, musí sa nadvihnúť. Obeť sa po čase tak vyčerpá, že už nie je viac schopná nadvihnúť sa a nadýchnuť. Okrem toho, hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Ďalším dôsledkom bolo hromadenie tekutiny v osrdcovníku, čomu sa hovorí hydroperikard, a takisto okolo pľúc, čomu sa hovorí hydrothorax. Evanjeliá zaznamenávajú, že keď rímsky vojak prišiel ku krížu, aby si bol istý, či je Ježiš mŕtvy, prepichol mu bok kopijou a vyšla krv a voda. Pravdepodobne sa jednalo o tekutiny hydrothorax a hydroperikard.
Môžete namietať, že rímski vojaci predsa nevyštudovali medicínu. To je pravda, ale so zabíjaním mali bohaté skúsenosti a za to, že väzeň neunikol, ručili vlastným životom. Odborník na zabíjanie nemusí vyštudovať medicínu na to, aby vedel posúdiť, či je obeť mŕtva.
Lenže keďže Ahmad bol presvedčený, že Ježiš ukrižovanie prežil, bolo už treba len nájsť jeho hrob. V roku 1891 našiel Ježišov hrob v Galileji, o tri roky neskôr objavil že Ježišov hrob nebol v Galileji, ale v Sýrii a nakoniec v roku 1902 objavil Ježišov hrob v Kašmíre (v Šrinagare).
V skutočnosti je to hrob stredovekého islamského kazateľa, ktorý sa volal Juza Asaf.
A aké dôkazy máme, že pod ním je starší hrob Ježiša?
Hrob Juzafa Asafa je orientovaný severovýchodne, čo je islamská tradícia, ten starší hrob pod ním je orientovaný výchozápadným smerom, čo bolo židovskou tradíciou.
Pri náhrobku sú vytesané obrysy chodidiel (čo je bežná prax v budhistických svätyniach). Tieto stopy sú však zvláštne tým, že sú zjazvené, čo má byť dôkazom toho, že nesú stopy po ukrižovaní.
Meno Juza Asaf má v skutočnosti byť menom Ježiša.
Zjavne, niektorým ľuďom tieto dôkazy stačia na to, aby dospeli k záveru, že ide o skutočný Ježišov hrob.
Ale aj keby ste nevedeli nič o "dôkazoch", ktoré rozoberám v týchto článkoch, je isté, že Ježiš nebol východným guruom. Tie najdôležitejšie dôvody uvediem v mojom nasledujúcom článku.
