Kedy naozaj vznikli evanjeliá? Dôkaz, ktorý skeptici prehliadajú.

Skeptici tvrdia, že evanjeliá sú len neskoré výmysly. Podľa nich vznikli až po páde Jeruzalema v roku 70 po Kristovi. Ich hlavný dôkaz?

Ježiš v textoch predpovedá zničenie mesta a chrámu. Skeptici tvrdia, že autori to dopísali spätne. Chceli len, aby Ježiš vyzeral ako prorok. Má to však jeden zásadný háčik. Týmto tvrdením popierajú základnú psychológiu vtedajších autorov. Historické fakty a samotný text Nového zákona totiž ukazujú presný opak. Evanjeliá museli vzniknúť pred rokom 70. Tu sú jasné dôkazy.

Evanjelisti milovali naplnené proroctvá.

Novozákonní autori mali jeden spoločný zvyk. Ak sa nejaké staré proroctvo splnilo, okamžite na to hrdo upozornili. Pozrime sa na evanjelistu Matúša. Ten pri každej drobnosti vykrikuje, že proroctvo sa naplnilo.

• Keď sa Ježiš narodil z panny, Matúš hneď píše: „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka...“ (Matúš 1, 22).
• Keď utekajú do Egypta, znova dodáva: „Aby sa splnilo, čo Pán povedal...“ (Matúš 2, 15).

Matúš takto cituje Starý zákon neustále. Je to jeho autorský podpis. Potom však prichádza Matúšova 24. kapitola. Ježiš tam podrobne prorokuje úplné zničenie Jeruzalemského chrámu. Hovorí, že nezostane kameň na kameni. Pre Židov to bola najväčšia katastrofa od babylonského zajatia. Rímska armáda v roku 70 mesto skutočne zrovnala so zemou. Ak by Matúš písal svoje evanjelium po roku 70, čo by urobil? Určite by hrdo dopísal: „A toto proroctvo sa do bodky splnilo, keď Rimania zničili chrám!“ Lenže Matúš mlčí. Nedodal ani slovo. Prečo? Pretože chrám v čase písania ešte stále stál.

Záhadné mlčanie lekára Lukáša.

Rovnaký vzorec vidíme u Lukáša. Lukáš bol historik a lekár. Miloval presnosť a fakty. V Skutkoch apoštolov spomína proroka menom Agabus. Tento prorok predpovedal veľký hladomor. Lukáš ako správny kronikár hneď dôležito dopíše: „A ten hlad naozaj nastal za cisára Klaudia.“ (Skutky 11, 28). Lukášovi stála za zmienku aj predpoveď obyčajného lokálneho hladomoru. Zaznamenal jej splnenie. V Lukášovom evanjeliu (21, 20-24) pritom Ježiš prorokuje niečo oveľa desivejšie. Predpovedá, že Jeruzalem obkľúčia vojská a nastane jeho skaza. Pri tejto apokalyptickej udalosti však Lukáš zo záhadných dôvodov nenapíše, že sa proroctvo naplnilo. Nespomenie cisára Vespaziána ani generála Títa, ktorí Jeruzalem zničili. Pre historika Lukášovho formátu by bolo nemysliteľné vynechať takýto triumf kresťanského proroctva. Ak by o ňom vedel.

Verdikt: Evanjeliá vznikli skôr.

V celom Novom zákone nenájdete jedinú priamu zmienku o tom, že Jeruzalem už padol. Autori píšu o chráme, obetiach a židovských rituáloch v prítomnom čase. Akoby všetko stále fungovalo. Zničením Jeruzalema v roku 70 skončil staroveký židovský svet. Pre vtedajších ľudí to bol koniec sveta. Vynechať túto udalosť v knihách o židovskom Mesiášovi by bolo ako napísať podrobnú históriu New Yorku v roku 2002 a nespomenúť pád Dvojičiek. Nepredstaviteľné. Záver je logický a jasný. Evanjeliá nespomínajú pád Jeruzalema z jednoduchého dôvodu. Vznikli pred rokom 70. V čase, keď Jeruzalem a jeho chrám ešte hrdo stáli. Skeptická teória o neskorom dopisovaní dejín tak naráža na neúprosnú logiku samotných historických textov.

Článok som pôvodne publikovala na blogu Pravdy.