Keď ateista Kořenář obhajuje panenstvo Márie, len aby vymazal Ježišovho brata.

Predstavte si skeptika, ktorý sľubuje, že očistí históriu od náboženských mýtov, no hneď pri prvej prekážke siahne po dogme z neskorších storočí a úplne ignoruje pôvodné texty.

Presne tento bizarný úkaz predviedol popularizátor Patrik Kořenář, keď sa pokúsil vymazať z dejín Ježišovho brata Jakuba. Sledovať ateistických tvorcov, ako sa snažia „vedecky a objektívne“ rozobrať históriu kresťanstva, býva občas fascinujúca jazda. Človek čaká prísnu historickú kritiku, prácu s prameňmi a odhaľovanie neskorších nánosov. No občas sa stane niečo také paradoxné, že človek nevedomky poprie základy vlastnej metodológie.

Presne takýto moment nastal, keď sa Patrik Kořenář vo svojej tvorbe rozhodol preskúmať tému „Jak to bylo s existencí Ježíše“.

Kořenář sa hrdo hlási k ateizmu a deklaruje, že neskúma „Ježiša viery“, ale výhradne „Ježiša ako historickú osobu“. Skvelé, tak by to malo byť! Lenže potom jeho výskum narazil na jednu obrovskú historickú prekážku. Na pasáž od slávneho židovského historika Jozefa Flavia z 1. storočia, ktorý úplne sucho a vecne opisuje ukameňovanie Jakuba, pričom ho označuje ako “brata Ježiša, ktorý bol nazývaný Kristus“. Pre historikov je toto jeden z najsilnejších mimobiblických dôkazov, že Ježiš z Nazareta skutočne existoval – pretože Flaviovi, ako židovskému kňazovi lojálnemu Rímu, boli kresťanské príbehy úplne ukradnuté. Proste len zapísal udalosť, ktorú mal priamo pod nosom a ktorá spôsobila politické zemetrasenie. Lenže pre človeka, ktorý si vopred nastavil záver, je historický fakt o Ježišovom pokrvnom bratovi nepríjemný. A tak sa Patrik pustil do krkolomnej mentálnej akrobacie, aby vysvetlil, prečo Jakub vlastne žiadnym Ježišovým bratom byť nemohol. A teraz prichádza tá absolútna pointa a čistá irónia. Patrik doslova vyhlásil: „Jak ale víme prakticky ze všech zdrojů o Ježíšovi, ten neměl mít žádné sourozence... neboť Marie byla panna.“

Počkať, čože?! Skúsme si to rozmeniť na drobné. Ateista, ktorý tvrdí, že očisťuje históriu od teológie, odrazu ignoruje všetky reálne zdroje z 1. storočia (ktoré o súrodencoch hovoria úplne otvorene a o žiadnom jedináčikovi nevedia). Namiesto toho zoberie neskoršiu cirkevnú dogmu o večnom panenstve Márie – teologický koncept, ktorý sa reálne vyvinul a zvíťazil až oveľa neskôr – a použije ju ako argument. Keď ide o to, aby sa z histórie vymazal Ježišov brat, sekulárny skeptik nemá problém začať argumentovať panenstvom Márie. V podstate tak prijal teologický dogmatizmus, len aby nemusel prijať jasné svedectvo historických prameňov.

A to zďaleka nie je všetko! Patrik vytiahol obľúbenú teóriu radikálnych mýtistov, podľa ktorej „brat Pána“ nebol príbuzenský vzťah, ale len akýsi duchovný „titul“ pre uctievačov Jahveho. Ale o tom si povieme v ďalšom článku.

Obrázky boli vytvorené AI.